Prvé UCI body do sezóny 2015 v Kamerune
Tradične na záver cestnej sezóny zamierili cyklisti CK BB do Afriky.
Aj keď sa ešte píše rok 2014, všetky preteky na iných kontinentoch po Majstrovstvách sveta sa už započítavajú do novej sezóny 2015. Tradičné podujatie Grand Prix Chantal Biya v Kamerune, ktoré sa koná pod záštitou prvej dámy, manželky prezidenta republiky, otvára novú sezónu Africa UCI Tour. Tradičný termín bol nakoniec posunutý o dva týždne pre dve nepríjemné udalosti. Náhle úmrtie matky prezidentovej ženy a následný štátny pohreb práve v časti Kamerunu, ktorou vedie trasa pretekov a nečakané úmrtie prezidenta Kamerunského zväzu cyklistiky, Moustaphu Doga. Organizátori mali však všetko pripravené a v kooperácii s ministerstvom športu dokázali aj napriek náhlym tragickým úmrtiam zorganizovať preteky na dobrej úrovni. O zvyšujúcej sa organizačnej úrovni môže rozprávať najmä Martin Fraňo s Fredom Blankersom, ktorí sa v Kamerune na cyklistickom podujatí zúčastnili už po 15 resp. 14krát.
"Kamerunci sa za tie roky naozaj posunuli dopredu v organizácii a až na malé muchy podujatiam v Kamerune nič nechýba. Po prvýkrát sa na podujatí zúčastnila aj reprezentácia Maroka, ktorá vedie africký kontinentálny okruh, a tým tiež zvýšila úroveň podujatia, aj keď zvíťaziť sa im nepodarilo," povedal manažér Fred Blankers.
Neskorý termín, začiatok novembra, už menej vyhovuje Európanom, počasie v Európe už nie je ideálne a aj tréningové dávky na podobné podujatie sa ťažko doma spĺňajú. Na pretekárov okrem tradičného prológu o dresy čakali 4 etapy v celkovej dĺžke 610 km v náročnom kopcovitom teréne. V tíme sa na poslednú chvíľu ocitli aj "africkí" nováčikovia, Miro Hraško a Jakub Vančo.
"Každý, kto sa zúčastní na pretekoch v Afrike prvýkrát, má zvyčajne problémy. Je tu veľmi špecifické počasie, teplo, vlhko a preteká sa trochu iným spôsobom, neustále sa nastupuje. Cesty sú v dobrom stave, no počas každej etapy sa v nespočetne veľa krátkych, strmých stúpaniach denne nastúpa 2000 i viac metrov. Pred cieľom, alebo priamo v cieli, vždy čaká na pretekárov posledný strmý kopec, často i horská prémia. Grand Prix Chantal Biya je naozaj svojim profilom veľmi náročné podujatie. Bohužiaľ sa na pretekoch nezúčastnil Tomáš Harag, ktorý preukazoval celkom dobrú formu v podobných kopcoch na Tobagu, mohol zabojovať o dvadsaťtrojkárske UCI body. No naozaj prvýkrát v Afrike sa človek musí oťukať a naučiť sa popri skúsených rôzne špecifické finesy, o čom sa presvedčili Hraško s Vančom na vlastnej koži," povedal africký matador Fraňo.
Prológ
Tradičný prológ, rozjazdy vyraďovacej jazdy kritéria majú priniesť rozuzlenie v otázke, kto sa do prvej etapy oblečie do žlťáku. Prológ sa nezapočítava do celkového poradia a je to len show pre divákov. Po prvýkrát sa do finále dostal Palčák, teda CK BB mala vo finálovej rozjazde svoje obsadenie. Nakoniec v marockej presile skončil na štvrtom mieste, keď zvíťazil Abelouache z Maroka.
1. etapa Yaounde - Bafia, 127 km
Prvá etapa je nielen svojim profilom, ale i dĺžkou najľahšia. No ako to už býva zvykom, práve v nej sa dejú veľmi podstatné veci z pozície celkového poradia. Nástup striedal nástup a vo zvlnenom teréne sa aj pri tejto nastupovacej jazde a teplote 35st.C priemer vyšplhal na 45km/h. V únikoch sa striedali pretekári CK BB, no nakoniec rozhodujúci vyprovokoval Debnár. Do štvorčlennej skupinky sa nakoniec dotiahla ďalšia desiatka aj s Palčákom. V záverečnej nastupovačke a strmých kopcoch pred cieľom mal najviac síl domáci Lontsi. Palčák prišiel do cieľa so stratou 6 sekúnd na siedmom mieste, Debnár skončil dvanásty.
"Pred cieľom som skúsil atakovať, hodnú chvíľu som šiel osamotene, chvíľu to vyzeralo nádejne, no na trojke ma dostihli. V záverečných stúpaniach som stratil kontakt s prvou skupinou, už to bolo na Joža, ktorý sa vie v závere presadiť. Bolo to dnes veľmi ťažké, snáď milión nástupov," povedal veľmi aktívny Debnár.
Po etape priamo v Bafii čakalo celú karavánu pretekov originálne občerstvenie v rezidencii ministra. O kultúrny program sa starali nielen miestni šamani, ale i Tóno Bátora, ktorý sa okamžite do domácich tancov zapojil.
2. etapa Yaounde - Ebolowa, 157 km
V začiatku etapy do Ebolowy sa znovu nastupovalo. V krátkom úniku sa ocitol Vančo, no prvý dôležitý nástup vystihol Miro Hraško. Skupina, v ktorej takmer od štartu bol mala už náskok viac ako dve minúty a vpredu sa ohriala viac ako 50 kilometrov. Zjavne však únik nevyhovoval Kameruncom, ktorí vzorovou spoluprácou troch tímov skupinu dostihli a začínalo sa odznova. Ostré, strmé stúpania do Ebolowy poriadne preverili sily pretekárov. V záverečných päťdesiatich kilometroch sa sformoval najdôležitejší únik, ktorý skvelo vystihol opäť Palčák. Skupina mala náskok už viac ako dve minúty a vyhovovala takmer všetkým. Do virtuálneho žltého dresu sa obliekal niektorý z dvojice Palčák - Kamerunec Tekou. Už sa cyklisti CK BB chystali na tvrdú robotu pre žlťáka, no radovali sa predčasne. Doslova vražedné tempo nahodili kontinentálni Nemci Bike-Aid pre svojho lídra, Eritrejca Debesaya. Šialenou samovražednou jazdou sa im podarilo stiahnuť náskok za relatívne krátky čas na výsledných 20 sekúnd, aj keď to takmer všetkých pretekárov stálo v závere "život". Nakoniec z vedúcej desaťčlennej skupiny zostala štvorica, ktorej tempu v 20 %-nom stúpaní pred cieľom nestačil práve Palčák. Cieľovú pásku ako prvý preťal Maročan Mraouni. Jožo Palčák s vypätím všetkých síl ustál štvrté miesto so stratou 13 sekúnd. Rútiaci pelotón doslova prevalcoval odpadlíkov z vedúcej skupiny priamo v strmom stúpaní v závere. Pelotón vletel do v mrákotách motajúcich sa cyklistov a v hromadnom páde zostali Fraňo s Vančom. V špurte pelotónu, ktorý preťal cieľovú pásku dvadsať sekúnd za víťazom skončil Bátora na 20. mieste. Dva dni šrotovania stáli veľa síl aj nováčika Hraška. Ten do cieľa prišiel len silou vôle a okamžite sa zrútil tvárou do prachu, kde ho Tóno Bátora doslova a dopísmena resuscitoval.
"Je to tu oveľa krutejšie ako som si myslel. Do cieľa som šiel silou vôle, kŕče som cítil aj v ohryzku, prsty som mal skrútené ako v posmrtnom kŕči. Telo si len veľmi ťažko zvyká na veľké teploty a neustále nastupovanie bije jeden klinec do rakvy za druhým. Zo začiatku sa mi ide vždy celkom fajn, dobre sa mi šlo aj v úniku v začiatku, no v závere som doslova v komatickom stave," Miroslav Hraško.
"Dnes to bolo opäť dobre zvládnuté takticky, no bohužiaľ, nemali sme toľko šťastia. V závere Nemci pritlačili na pílu a stiahli náš náskok rapídne. Škoda, že som v tej záverečnej stojke neuvisel s prvou trojicou. Zapichol som sa v nej ako vidly do sena. Prvá desiatka je veľmi nabitá, na druhého strácam štyri sekundy, ktoré som dnes smolne stratil. V každom prípade však zabojujem o celkové poradie v nasledujúcich dňoch," Jozef Palčák.
V Ebolowe sme ubytovaní v hoteli, ktorý je príznačný svojimi Fibonacciho schodmi (ich výška je rozdielna a veľmi pripomínajú slávnu Fibonacciho postupnosť). Večer samozrejme posedenie v meste na malte (maltový nápoj je nevyhnutnou súčasťou nápojového lístka CK BB kdekoľvek na svete, snáď s výnimkou Európy, kde ho nedostať takmer vôbec). Neuveriteľné divadlo v miestnej krčme predvádza miestny umelec, ktorý v tme žongluje s ohňom, počas jazdy na jednokolke pomedzi podgurážených štamgastov. Hraško s Vančom sa nestačia diviť, ostatní sa len usmievajú. Povolanie "umelec" je v Kamerune bežné a podobné typy ho majú zapísané v občianskom preukaze.
3. etapa Zoetele - Myomesala, 145 km
Tretia etapa je tradičnej najťažšia. Deň začína veľmi skoro, keď pretekárov čakal transfer na štart v dlžke 180 km. V najväčšej horúčave, uprostred pravého poludnia odštartovali pretekári do najťažšej a najkopcovitejšej etapy s cieľom v kopci v Myomessale. 37st.C, ostré slnko a nastúpaných 2500 metrov, a to najmä v druhej polovici etapy, malo definitívne rozhodnúť o celkovom víťazovi, i keď sa neskôr ukázalo, že na rozdiel od minulých rokov, nebola táto etapa najdôležitejšia. Všetci mali z tejto etapy rešpekt, teda úvod sa konal vo vlažnom tempe. Prejazdom Sangmelimy sa však začalo peklo. Nástup striedal nástup, no všetky úniky boli zlikvidované, všetci favoriti si dávali veľký pozor. Ďalšiu dávku smoly si vybral Miro Hraško, ktorý sa ocitol na zemi pri nepozornom preberaní vody a nepríjemne si rozťal lakeť. V záverečných stúpaniach, najmä v cieľovom, si všetci dávali veľký pozor, a poradie na špici sa zmenili len v sekundách. Jozef Palčák sa však smolne prepadol zo šiesteho na nepopulárne a prvé nebodované deviate miesto, keď niekoľko miest pred ním pretekár nechal malú dieru, ktorú rozhodcovia posúdili ako rozdiel medzi skupinami. V tomto prípade sa berú časy prvého v tej, ktorej skupine, a tak teda desať metrový rozostup vo vláčiku pretekárov tesne pred Jožom znamenal nešťastnú stratu 8 sekúnd.
"Je to smola. Po včerajšku som mohol byť kľudne v žlťáku a bojovať o pódium, dnes zase malá nepozornosť a vypadol som z bodovanej osmičky. Zajtra je tradičná etapa, no je veľmi dlhá a v závere sú opäť strmé kopce, verím, že tie dnes stratené sekundy získam späť a do toho ôsmeho miesta sa zmestím. Urobíme pre to všetko," Jozef Palčák.
Myomesala je legendárna tradičným popretekovým obedom. Na stole ani tentokrát nechýba mäso z divej mačky, krokodíla, či hada. Nováčikovia trochu neveriacky pokukujú, no skúsenejší sa na tento čas veľmi tešia. Veď tradične upravená boa, či krokodíl nie je na tanieri každý deň. Bohužiaľ, tentokrát chýbajú populárne pečené húsenice.
Večer nás čaká presun do Sangmelimy, kde sme ubytovaní v hoteli Privé. Je to veľmi zaujímavá záležitosť. Maličký privátny hotelík úplne mimo asfaltovej cesty, ktorý si žije vlastnými životom. Strašne veľa personálu spravuje maličký priestor, no každý rok sú tam iní zamestnanci. Ich chápanie vecí je prinajlepšom "svojské". Tí, ktorí si čaro hotela Privé ešte nevyskúšali sa môže zdať, že sa ocitli v ústave národného zdravia pre psychické choroby, no skúsenejší vo všetkom nájdu logiku, i keď veľmi zvláštnu. Elektrikárske skúsenosti ukáže Debnár, ktorý z troch káblov rôznych prístrojov dokáže vyrobiť predlžovačku na spustenie klimatizácie, ktorú spojazdníme pri nezáujme obsluhy hotela ako jediní. Veľmi zaujímavo pôsobia aj teatrálne výkriky čašníčky na Tóna, ktorého častuje názvom "Hroch". Freda pomenuje ako "Sociálny prípad". Mentalita tých jednoduchších Kameruncov je veľmi zaujímavá a spontánna.
"Hotel Privé, to je môj vrcholný zážitok. Prirovnal by som to k divadlu, nikdy som neveril, že niečo podobné uvidím na vlastné oči. Naozaj to stálo za to. Kultúra počas pretekov," zhodli sa svorne Hraško s Debnárom.
4. etapa Sangmelima - Yaounde, 170 km
Keďže straty medzi lídrami jednotlivých tímov boli malé, očakávali sa v obyčajne pokľudnej etape veľké ataky a nakoniec sa tak aj stalo. Všetci však šetrili sily na záver a kamerunský tím B a C diktoval tempo na špici zhruba až po 130. kilometer. Vtedy zaútočili Marokánci. V strmých kopčekoch pred letiskom Nsimalen nástup striedal nástup. V nádejnom úniku sa ocitol Debnár, no ten bol ešte zlikvidovaný. Pri predposlednej horskej prémii zaútočil prekvapivo Eritrejec Debesay a začali sa diať veci. Vedúca skupina sa rozdelila na malé a Debesay úradoval sám na špici. Suma sumárum, v cieli dokázal nadeliť skupinke prenasledovateľov takmer tri minúty osamotene. Favoriti sa trúsili do cieľa so stratami 2,5 až tri minúty, mnohí i viac. Palčák s vypätím posledných síl došiel do cieľa na siedmom mieste a v celkovom zúčtovaní sa posunul na poslednú UCI bodovanú priečku a získal prvé 3 UCI body pre CK BB do sezóny 2015. Celkovým víťazom sa s prehľadom stal Eritrejec Debesay obliekajúci dres nemeckého kontinentálneho tímu Bike-Aid. Na druhom mieste skončil Maročan Abdelouache a najlepšiemu Kameruncovi Kamzongovi zostala až tretia priečka. Takýto priebeh poslednej etapy, kde zvyčajne špurtuje na kamerunskom Champs Elysees väčšia skupina, čakal málokto. Najviac prekvapení a zaskočení zostali Kamerunci, ktorí do tohto momentu pevne držali opraty pretekov silou troch tímov a bez problémov zvládali najmä marocké ataky. Víťazom sa stal zaslúžene Debesay, ktorý v závere poslednej etapy predviedol neskutočný individuálny výkon a získal pre Eritreu i Bike Aid 40 UCI bodov.
Keďže tentokrát museli cyklisti letieť z Bruselu, pri spiatočnej ceste využili návštevu tohto mesta i malou prehliadkou legendárneho bicykla Eddyho Merckxa, na ktorom prekonal rekord v hodinovke v roku 1972 v Mexiko city.
.
"Preteky sa vyvíjali dobre, som rád, že nakoniec z toho bolo aspoň to ôsme miesto. Veľmi ľahko som mohol skončiť aj tretí, škoda tej druhej etapy, no rovnako tak aj pätnásty. Bolo to veĺmi vyrovnané a rozhodovali detaily a i trochu šťastia, teda s ôsmym miestom som spokojný," Jozef Palčák.
"Nie je to naša najlepšia GP Chantal Biya v histórii, ale zďaleka ani nie najhoršia. Bola to lotéria a hra so sekundami, ale som rád, že máme aspoň nejaké UCI body. Aj vzhľadom na neustále prekladanie termínu pretekov a neskorý štart. Určite by nám viac vyhovovalo, keby to bolo skôr, predsa na jeseň sa toho už najazdiť veľa nedá a tieto preteky sú profilom veľmi náročné, takmer všetky dojazdy sú v strmých stúpaniach, resp. takéto cieľovej páske predchádzajú. Tohtoročná Grand Prix ukázala i stúpajúcu výkonnosť Kameruncov. Takticky aj výkonnostne prevýšili napr. doteraz v Afrike suverénnych Maročanov, čo bolo aj pre mňa prekvapením. Tradične sme nadviazali, resp. upevnili i športovo-diplomatické styky, športový riaditeľ Fred Blankers mal osobné jednanie s ministrom športu i zástupcami federácie o veľmi zaujímavej spolupráci, o ktorej budeme informovať, ak dojde k podpisu zmluvy. V každom prípade Kamerun je pre nás srdcová záležitosť a už teraz sa tešíme, že rovnako, ako sme sezónu ukončili práve tu, rovnako tak ju začneme na kamerunskej pôde v marci na Tour de Kamerun," Martin Fraňo.
"Pre mňa je táto sezóna veľká škola. Mal som možnosť štartovať na Baltic Tour, Tour de Szeklerland i GP Chantal Biya. UCI preteky mi dosť otvorili oči, je to úplne niečo iné, ako si môžu predstaviť hobby cyklisti na maratónoch, alebo malých slovenských pretekoch, nebodaj tréningoch. Aj keď mi profil kamerunských pretekov vyhovoval veľmi, práve v stúpaniach a ostrých nástupoch som mal v závere veľké problémy. Skúsenejší si z mojich školáckych chýb, ktorými musel prejsť každý, robili neustále srandu, no posúva ma to dopredu. Som rád, že som to videl, veľmi ma to motivuje. Ak sa zmestím do nominácie, určite urobím všetko preto, aby som cez zimu popracoval na mojich slabinách a na podobných podujatiach priniesol tímu oveľa viac," Miroslav Hraško.
"V Kamerune som bol prvý krát a bol som zvedavý, ako to tam vyzerá. Veľmi sa mi tam zapáčilo, ľudia sú prívetiví, žiaden stres... Preteky som si predstavoval jednoduchšie. Hlavne pretekári Maroka, ktorí tu štartovali taktiež prvý krát, každú chvíľu atakovali, čo stálo veľa síl hlavne, keď som v týchto nástupoch chcel byť. V prvej etape som chcel byť v úniku ale Maročania (aj ja sám) ma strašne vyčerpali neustálymi atakmi a bol som rád, že som vôbec došiel do cieľa. V druhej etape už som bol rozumnejší a nechytal som úplne každý atak. Ten, z ktorého vzišiel víťazný únik našťastie zachytil Palčák, čo sa mu podarilo pretaviť do 4. miesta v etape a priebežne 6. miesta v celkovom poradí. Na ďalšie dva dni bola pre mňa taktika jasná. Udržať Sergeja čo najvyššie v celkovom poradí a na záver sa pokúsiť byť v cieli s čo najlepším umiestnením. Prvá časť sa nám aj ako tak podarila a Palčák bol po etape 9. celkovo. Ja som sa ešte pokúsil v záverečnej etape o špurt z balíku, čo vyšlo aspoň na 20. miesto. Som rád, že som mohol pretekať v Kamerune. Veľmi sa mi tam páčilo, naučil som sa, ako sa tam preteká a ak budem môcť, veľmi rád sa tam opäť vrátim. A samozrejme teším sa aj na ďalšie stretnutie s manažérom Fredom Blankersom," Jakub Vančo.
