Ladislav Longauer strieborný na Majstrovstvách sveta Masters v cyklokrose
Štart na Majstrovstvách sveta je vrcholom celoročného snaženia, pretaviť drinu na čo najlepší výsledok.
Tak tomu bolo aj na Majstrovstvách sveta Masters v cyklokrose, ktoré sa už po druhýkrát organizovali v švajčiarskom Gossau na trati, ktorá má nevyspytateľné parametre vzhľadom k trávnatému podkladu, ktorý každou hodinou menil charakter trate. Deň pred pretekmi na trati takmer 30 cm vlhkého snehu, ktorý bol čiastočne odprataný traktorom s radlicou, po ktorom na trati zostali hlboké odtlačky od pneumatík, teplote –1 st.C, čiže tvrdo. Po celonočnom daždi a oteplení sneh z trate takmer zmizol, ale tráva zostala nesmierne nasiaknutá vodou a každým prejazdom sa z nej robilo väčšie a väčšie bahno.
Prinášame vám pohľad strieborného medailistu, Ladislava Longauera, na priebeh pretekov:
"Príchodom 13-tej hodiny, času štartu mojej kategórie, dážď ustál, nelialo, len kropilo. Rozhodca nás zoradil, výstrel, vyšpurtoval som na čelo skupiny a ako prvý som vletel do terénu, po 70 m úseku v hlbokom blate a šikmom úseku, kde som si pomáhal ľavou nohou dotykom o trávu, aby som nespadol, boli traja súperi rýchlejší ako ja, takže priebežne štvrtá pozícia. Výjazd na cestičku, kde nebolo blato, ale zbytky snehu s ľadovým podkladom, tu som išiel úplne po kraji, tam sa nešmýkalo a zabral som, buď-alebo. Preleteli sme okolo depa opäť do blata po osky, niektorí bežali, ja som jazdil pokiaľ sa dalo, ale nakoniec bol beh rýchlejší. Tu akosi sa mi začal Francúz, neskorší víťaz, vzďaľovať. Nasledoval opäť úsek s tvrdším, ale stále snehovým podkladom, priblížil som sa k nemu na 10 sekúnd, vjazd do depa, prvá výmena a následne opäť beh na asfalt do prudkého kopca a cieľová rovinka. Strata na prvého 13 sekúnd.
Vjazd do druhého kola, opäť som niekoľko sekúnd stratil v technickej časti na šikmine, vjazd do depa, výmena bicykla, vydávam všetky sily, stiahol som 5 sek., avšak stále strata 15 sekúnd.
Posledné kolo, stále mám Francúza na dostrel, počujem slovenský krik: "Laco poď, poď, musíš, musíš ho spraviť, dva nástupy a máš ho!", nevnímal som, kto to je, ale nakoplo ma to, posledná výmena bicykla v depe, naskakujem na „jednotku“, do cieľa 400 m, popri mne beží Slovák a povzbudzuje, vydávam všetky sily, nakoniec Francúz Galissaire Jean Bernard prvé miesto uhájil a s 28 sekundovým náskokom prišiel ako prvý do cieľa predo mnou. Za mnou došpurtoval Belgičan Mertens Francois, ktorý ma na ME v nemeckom Lorschi porazil. Ten povzbudzujúci Slovák bol Michal Prachár, bývalý skvelý cyklista, toho času žijúci vo Švajčiarsku, dobehol do cieľa, a ako prvý mi s nesmiernou radosťou gratuloval. Skvelý pocit. Bez obetavej spolupráce Jirka Prudilu zo Svitav, Jitky Hodáňovej z Poličky, Belgičana Huybrechtsa Jurgensa a hlavne v depe nezištne makajúceho Jirka Sedláčka z Ostravy, by sa preteky nedali dokončiť. Touto cestou Vám patrí poďakovať sa.
Večer prišiel na hostel Michal s priateľkou. Chlapci obliekať, ideme do mesta, na jedno, medailu treba osláviť! A tak aj bolo, dobre padlo pivko v austrálskej krčmičke."
