Dennik z Fr.Guyany 2

Ako to už na etapákoch býva, odíde v prvej etape väčšia alebo menšia skupina a získa relatívne veľký náskok. Toto sme samozrejme všetci vedeli a zo začiatku sme sa toho aj držali. Snažil som sa hneď od začiatku doslova pchať do každej skupiny, už aj preto, že na 10km bola rýchlostná prémia, a víťazstvo v nej by prakticky znamenalo získať jeden z dresov. No ako to už podľa Murphyho zákonov býva, môžeš si nastúpiť desaťkrát a neodchádza to a v jedenástom nie si, a práve ten ide preč. Obzvlášť v týchto "čiernych" destináciách sa nastupuje ostošesto, no už málokto chce ťahať. A tak aj bolo, po aktívnom začiatku mi poodchádzali skupiny jedna za druhou, až som zostal v poslednej a stálo to veľa síl, aby sme dorazili skupiny pred nami, ktoré sa opäť spojili do pelotónu. No a práve v momente, keď som pelotón dostihol, vtedy odskočila 9členná skupina, a hneď za ňou ďalšia 6členná. Samozrejme z nášho tímu tam nikto nebol. A to prakticky znamenalo otrockú prácu spolu s Nemcami a ďalšími holanďanmi na celoetapovom dorážaní, zaťahali sme si pekne a aj tak sme ich nedošli. Suma sumárum, zvíťazil Theobald z Guadeloupe v špurte 9člennej skupiny, ktorá sa mierne roztrhala tesne pred cieľom. Za ňou dorazila druhá skupina 6ludí so stratou 6minút. No z pelotónu ešte pred cieľom odskočilo asi 10ludí, ktorí prišli so stratou 8minút, a pelotón aj so všetkými pretekármi Altipower global cycling vrátane mňa so stratou asi 9minút. Pre štatistikov, ja som dokončil na 37.mieste. Takže sa dá povedať, že sme to všetko vedeli, aj tak sme to pos...li, lepšie povedané takticky nezvládli. Uvidíme zajtra, čaká nás 130km s cieľom v Cayenne na kopci Montabo, kde po iné roky býval dojazd časovky jednotlivcov. Už sa neviem "dočkať" toho karibského pretekania - tzn. nastupovanie do nemoty. Teda zážitkom dňa sa stali úplne iné udalosti ako preteky. Zážitok č.1, prešiel som počas pretekov po hlave pásavcovi veľkému ako vlčiak, až krv vystrekla po ráme. No vrahom som nebol ja, pretože ho už predtym zrazilo asi nejake auto, ale ešte bol teplý, leplá krv na lýtku ma o tom presvedčila. Zážitok č.2 bol, keď som sa chcel pred štartom vyčúrať vedľa cesty v tráve. Ako som si konal potrebu, vedľa mňa sa to asi nepáčilo zhruba 1m dlhému hadovi. Od strachu som vyskočil polmetra do výšky, a potreba nepotreba, mastil som odtial kadeľahšie. Nie som žiadny biológ ani zoológ, takže čeľad a druh neviem, ale bol to veľký, farebný, zlý had. Podobnej hávede ako plazy, popri riekach kajmany a veľké tarantuly a nebezpečné žaby sú tu mimo mesta na dennom poriadku, takž uvidíme. No a zážitok č.3, ako tak včera sedíme na izbe, prepíname programy, zrazu vidím, že vo vesmírnom centre v Kourou sa chystá odpočítavanie rakety, pozriem je to live, tak vybehneme von, veď Kourou je len 50km ďaleko, a tu zrazu vidíme na oblohe raketu. Vyletela hore, a potom z nej odpadli bloky a ďalej už pokračovala len taká malá, pravdepodobne niesla nejaký satelit. Zaujímavá skutočnosť, ktorá sa nevidí každý deň. Toľko na margo doterajšieho priebehu, o ďalšom zase zajtra.