Denník z Fr.Guyany 5
Štvrtá etapa sa delí na dve poletapy.
Doobeda 142km so štartom v St.Laurent du Maroni, cez Manu s dojazdom po hlavnej ceste v kopčekoch pred radnicou v St.Laurent du Maroni. Etapa má veľmi zvláštny priebeh, pretože od štartu odchádzajú postupne malé skupinky, ktoré sa vpredu spájajú a vzniká veľká 32členná skupina. Máme vpredu Daniela Korevaara a Jorga van Oostende. Všetci favoriti a držitelia dresov na čele so žlťákom Lemoinom zostávajú v hlavnom poli. Francúzi Akoi však majú veľké problémy s udžiavaním tempa a náskok vedúcej skupiny narastá na neuveriteľných 9minút. A to aj preto, že sú tu síce tri francúzske tímy Coulaines, Akoi Bretagne a Pontivy no vôbec nespolupracujú. Rovnako aj tri holandské Global Altipower team, Ijseelstreak a Schijndel, každý sa snaží vybojovať niečo pre svoje farby. Keď ale narástla strata na 9 minút, zatrúbil na poplach jasne najsilnejší tím Selection Guadeloupe a nastalo v krátkych strmých stúpaniach doslova peklo. Pretekári odfrkovali na konci skupiny ako zrelé hrušky. Čo je veľmi zaujímavé, aj keď sa tu jazdí rýchlo, stále päťdesiatkou, niekedy aj tvrdo na terezín keď fúka bočný vietor, vôbec sa tu nepadá. Pretekári aj domáci sú na to zvyknutí, a bez problémov berú vodu zo stacionárnych bufetov aj v zjazde v 60km rýchlosti a to dvojlitrové fľaše. Vyzerá to veľmi nebezpečne, no zatiaľ som videl jeden pád, a naozaj sú v tom brilatní. Problém je, že celý čas lejú na seba vodu, a úplne bez problémov si začnú brať vodu na terezíne v miernom kopci, keď už ulietajú. Namiesto toho, aby bojovali, zoberú vodu, potom zistia, že už majú dieru 10metrov a už nato nemajú to doskočiť a buď ich tam niekto dotiahne zozadu, alebo jednoducho odletia. Preto je veľmi nebezpečné jazdiť na zadných pozíciách. Po tom ako Guadeloupe rozpútal peklo, zostalo v pelotóne cca 30 cyklistov, ktorí naháňali vedúcu 30 člennú skupinu. Samozrejme sa už nepodarilo zmazať 9minútový náskok, ale za pár kilometrov ho znížili na prijateľných dve a pol minúty. V záverečnom špurte prvej skupiny zvíťazil Francúz Nevo z tímu Pontivy. Naši v prvej skupine došpurtovali na 12.Korevaar resp. 15mieste van Oostende. Druhá veľká skupina s ostatnými favoritmi aj mnou dorazila so stratou dve a pol minúty. Účasť v prvej skupine však vyniesla priebežné prvenstvo Holanďanovi van Leusenovi z tímu Ijsellstreak. Poobede čakala pretekárov časovka na 7km, kde prvá polovica viedla mierne hore a druhá mierne dole kopcom. Najlepší čas dosiahol exvíťaz Panamarických hier Martial Gene z Guadeloupu tesne pred Nemcom Ramlerom. Žltý dres si udžal van Leusen, no Gene sa posunul na druhé miesto so stratou 39 sekúnd. Najlepší z nášho tímu bol v časovke Korevaar, keď ako my všetci ostatní bez časovkárskej výstroje obsadil 25miesto. Ja som dokončil časovku na 52 mieste so stratou 1min 27sekúnd na víťaza. Na margo časovkárskej výstroje, väčšina favoritov vrátane Európanov štartovala na špeciálnych časovkárskych kozách, teda v plnej časovkárskej výstroji, čo tiež do veľkej miery ovplyvnilo výsledok. No časovka tu rozhoduje dosť podstatne o celkovom poradí, tak ako všetky francúzske tímy, nemci i guadeloupci, nehovoriac o domácich, priniesli kompletné časovkárske vybavenie. Daniel Korevaar ako najlepší z „našich“ udržiaval priebežné 20miesto so stratou 7 minút a 1sekunda.
Veľké prekvapenie nás čakalo po návrate na hotel. Pod posteľou som našiel polmetra veľkého zeleného leguána, alebo varana, nerozoznám rozdiel. Vôbec sa ma nezľakol, len sa zatváril nervózne, že asi bude musieť izbu opustiť. Keď som to bol nahlásiť na recepcii, slečna sa len znudene zasmiala, že si s ním mám poradiť sám. Nasledujúci deň nás čaká etapa zo St.Laurent do Sinnamary, kde prvá polovica bude z kopčeka do kopčeka a potom záver veľmi veterný po rovine. Už začínam byť nervózny, lebo som sa veľmi tešil na hromadné dojazdy a zatiaľ sa konal iba jeden, a aj ten v kopci na malú dvadsaťtri. Dúfam, že zajtra to už príde spolu, alebo aspoň budem v prvej skupine, aj keď mne osobne viac vyhovuje hromadný špurt 100 ľudí. V malej skupine po úniku sa špurtuje predsa inak, a hlavne je tam dosť miesta a priestoru aj pre slabších špurtérov a je tam veľa nástupov v závere. Pri dojazde celého pelotónu však treba okrem rýchlosti aj veľkú obratnosť a nekompromisnosť, niekedy tvrdé strkanie vo veľkej rýchlosti, čo mi vyhovuje podstatne viac, tak pevne verím, že už niečo podobné príde, nakoľko karty v celkovom poradí sú už dosť rozdané.
