Denník z Fr.Guyany 6
Tour de Guyane pokračovala piatou etapou zo St.Laurent du Maroni do Sinnamary. KeĎ neprší aspoň kvapká, hovorí staré príslovie.
Už od štartu unikla 5členná skupina, kde sme síce nemali nikoho, no fúkal silný protivietor, takže holanďania Ijsellsreak nemali žiadny problém kontrolovať mierny náskok skupiny a pelotón sa pohyboval stále do maximálne jeden a pol minúty za vedúcou skupinou. Na začiaku je dosť stúpaní, no druhá polovica je už úplná rovina. Etapa sa šla v dosť kľudnom tempe, najväčším problémom bola veľká horúčava a predovšetkým veľmi zrnitý asfalt. Dvadsať kilometrov pred cieľom pelotón dostihol aj posledného pretekára z vedúcej skupiny a začal sa boj o víťazstvo v etape. Veľmi nepríjemní boli najmä Francúzi, ktorí po jednom atakovali a odchádzali. No až prekvapujúco dobre sa zhostili úlohy stanovenia tempa pre svojho špurtéra domáci Velo Club Guyanais. Predviedli prácu takticky porovnateľnú z Fassa Bortolo či Columbia. Na 1km méte bol kruhový objazd, kde som sa dosť prepadol, pre pád jedného z pretekárov na popredných miestach. Potom nasledovala zmena vetra s veľmi silný bočným vetrom sprava. Vytvorila sa dlhá "lajna" pretekárov, keď tempo fantasticky udávali Velo Club Guyanais. Stále som bol asi na 15 pozícii, čo nebolo až také super výhodné, najmä keď v ostrom bočnom vetre začali pretekári, čo sa tam napchali a až tak nato nemali nechávať diery. Tak som to riskol a zľava po tráve som popreskakoval čo sa dalo, aspoň že tam nebol obrubník alebo zvodidlo. To už sa blížila méta 300m. Francúz Lemoine, bol na tom ešte horšie ako ja, a začal špurtovať prvý zprava, šiel som hneď za ním, preleteli sme pár ľudí, no na dobre fungujúci stroj Velo Club Guyanais so svojím lídrom Marcom Josephom to len tesne nestačilo. Marc Joseph s prehľadom zvíťazil. Aj napriek tomu, že sme boli s Lemoinom viditeľne najrýchlejší, stačilo to jemu na štvrté a mne na piate miesto. Tu sa ukázalo, aká je okrem prehľadu v závere a rýchlosti dôležitá pomoc tímu v dojazdoch. O to prekvapujúcejšie je, že podobnú robotu ako tu predviedli domáci a zabezpečili si prvé víťazstvo v etape domáceho pretekára nebol schopný spraviť ani jeden z ôsmych zahraničných tímov. No piate miesto je zatiaľ najlepší náš výsledok. Dosť ma to mrzí, lebo pódium bolo veľmi, veľmi blízko. A špurtov celého pelotónu tu nie je až tak veľa ako by som si želal, tak neviem, kedy sa mi naskytne podobná šanca znova. Po etape nás autobusmi prevážajú opäť do luxusného hotela v Cayenne. Po ceste zisťujem, že okolo Sinnamary je rozsiahly ihličnatý les. Je to veľmi zvláštne, sú to stromy nejakého druhu borovice a je to naozaj veľký les po oboch stranách cesty. Na okrajoch borovicového lesa rastú palmy, vyzerá to zvlášne a nikde inde v krajine som nič podobné nevidel. Zajtra nás čaká najťažšia etapa s Cayenne na juh smerom k Brazílii do malej dedinky Regina hlboko v útrobách džungle najhrubšieho kalibru. Zhruba v polovici 130km etapy začínajú strmé krátke kopce, až do cieľa, pravdepodobne pelotón definitívne rozdelia dva 3km strmé kopce na 70kilometri. V každom prípade to nebude moja etapa, takže pomôžem kolegom a potom už len doputovať niekde v dobrom špurtérskom grupette.
