Denník z Fr.Guyany 10
Čaká nás posledná etapa. Veľká publicita sa nám dostala hneď ráno.
Ako tak sedíme na izbe po raňajkách, zrazu ukazuje Jorg na balkón. Vidíme ako sa bicykel zdvihol a pomaly „preskakuje“ balkón, kde ich mali chalani uložené. Vietor to asi nebude, pomyslím si, keď zrazu vidíme ohromení Brazílskeho chlapa, ako cez balkón s bicyklom zoskakuje na pick up pod oknami a z neho na ulicu. Daniel okamžite reaguje, je to jeho bicykel. Vybieha po schodoch dole na ulicu v šlapkách. Medzi tým všetko sledujeme v nemom úžase z balkóna. Chlapík naskočí na bicykel a chce ťahať a ujsť, no je spadnutá reťaz, tak mu to nejde. V tom vybehne z vestibulu Daniel a beží za ním a nadáva. Brazíčan sa zľakne a začne utekať po ulici popri bicykli. Zdá sa, že je rýchlejší ako Daniel v polystyrénových šlapkách. V tom zrazu vyletí z bočnej ulice auto, vyskočí z neho policajt v kanadách a za chvíľu Brazílca dobehne. Zhodí ho na zem a už ho tlčie hlava nehlava. Päťkrát ho udrie po tvári, a keď už chlap leží na zemi, tak ho kope do brucha kanadami. V tom dobehne Daniel. Z policajného auta vystúpi druhý policajt, a požiada Daniela aby s ním šiel spísať zápisnicu na policajnú stanicu. Všetko toto pozorujeme stále v nemom úžase z balkóna. Zakýva nám, aby sme šli s ním, pretože nevie po francúzsky ani zaťať. Zídeme dole a ideme na policajnú stanicu. Druhý policajt stále mláti Brazílca. Keď nás uvidí, zdvihne ho a naloží do auta. Už sme ho viac nevideli. Ideme na neďalekú policajnú stanicu spisovať zápisnicu. Sedí tam šéf stanice a víta nás so smiechom pri sendviči a pohári vína. Priateľská debata a jeho hurónsky smiech nemá konca kraja. Trvá to vyše hodiny. V kúte izby je 10 guľovníc a kukiel pripravených na zásah. Pýtam sa ho, keď má takú dobrú náladu, že či to len tak schmatnú a idú zasahovať. Vtedy zvážnie, a odpovie, že samozrejme. Akonáhle niekto nahlási zločin, veliteľ zavelí, na hlavy si nasadia kukly, berú guľovnice naskáču do áut a horsa do akcie. Z papierov sa dozvedám, že zločin spáchal Santos da Lus, no Daniel ho nechce z ničoho obviniť. Vie, že by to trvalo ešte dlhšie a bicyklu sa nič nestalo. No keby sme v tom okamihu neboli v izbe, tak je bez bicykla. No i tak jeho chyba, že si ho nechal na balkóne, no ani on nepredpokladal, že sa budú borci šplhať po autách a parapetách na balkón trojhviezdičkového hotela v centre. Takže doobedná policajná „etapa“ je za nami, horsa na tú poslednú cyklistickú. Od štartu odchádza 5členná skupina ako obvykle. Tentokrát je tam Jorg, tak sme kľudní. No Guadeloupe nechce nechať skupinu veľmi odísť a tesne pred príjazdom do mesta skupinu dostihneme. Čaká nás necelých 5 okruhov mestom. Na námestí je výborná atmosféra, tisíce ľudí hulákajú, na pódiu je kultúrny program, všetko ako sa patrí. Cez mesto sa ide veľmi rýchlo, dojazd je povetre po širokom bulvári, stále tam ideme viac ako päťdesiatkou. Po prejazde cieľom je zase silný protivietor, takže odvážlivci, ktorí sa pokúsia o únik, dlho vpredu nevydržia. Už je to tu, blíži sa cieľ. Ja a Geert sa chystáme na dojazd, ostatní sa nám snažia pomôcť vybudovať pozíciu. 5km pred cieľom zbadá jeden Holanďan auto pri ceste, splaší sa a hodí vlnu rovno do mňa a zostane zakvačený svojimi riadítkami o moje. Ideme päťdesiatkou po vetre, už sa vidím na zemi, zošmyknem sa zo sedla na hornú rámovú trubku a obe nohy mám vykopnuté a šúcham ich po zemi až iskry lietajú. Za nami si niekto lízol a ľahol. Vtedy sa nám podarí odtrhnúť sa od seba a ustojím to. Nadávam neuveriteľným spôsobom, a krvopotne sa opäť prepracujem dopredu. No zisťujem, že počas toho brzdenia nohami o asfalt som poškodil ľavý kufor na tretre a pri určitej polohe mi vypína pedál. O to viac som „nasraný“. Natlačím sa dopredu keď tu zrazu už na bulvári 1km pred cieľom sa mi zozadu namoce Francúz predným kolesom do mojej zadnej vidly. Zase vykopávam, no ustojím to, Francúz vyláme špice z predného kolesa o moju zadnú stavbu a padá. Zase som tak tridsiaty. Už, už sa začína špurtovať, tlačím sa ako sa len dá dopredu, no už je tu záver. Je to veľmi rýchle, špurtuje sa po vetre sedemdesiatkou. Už viem, že z pozície, kde som to nebude bohviečo. Víťazí opať domáca špurtérska hviezda Marc Joseph. Výborne ide Geert, keď končí na treťom mieste. Super, na záver sme dosiahli na pódium. Ja končím na jedenástom mieste. Po všetkom tom, čo sa mi v závere stalo, som síce rád, že som neskončil niekde v zvodildlách, ale o to viac ma to trápi, mohol to byť krásny výsledok na záver. Je to veľká smola, no nič sa nedá robiť, možno o rok. V celkovom poradí víťazí Martial Gene z Guadeloupu pred Lemoinom z francúzskeho Akoi Bretagne. Daniel Korevaar je 18ty, ja 60ty. Mám jedno piate, deviate a jedenáste miesto v etape. Síce som chcel veľmi dosiahnuť na pódium, či nebodaj na víťazstvo, no nebolo mi to dopriate v tých dvoch etapách, kde som mal na to reálnu šancu. Naozaj to boli veľmi vydarené preteky, a najmä účasť 3francúzskych a 3holandských a nemeckého tímu výrazne zvýšila úroveň. Na záverečnom veľkolepom večernom ceremoniále s kompletným kultúrnym programom pred zaplneným námestím nás ubezpečuje guvernér Fr.Guyany, že na rok sa tu opäť stretneme všetci už na UCI pretekoch. Po nasadení organizátorov tento rok tomu naozaj verím, aj keď zaradenie do UCI kalendára vo Francúzsku podlieha najmä schváleniu domácou federáciou. Po 11dňoch na juhoamerickom kontinente nás čaká cesta domov. Aké je moje nemilé prekvapenie, keď zisťujem, že Sky Europe skrachovalo a tým pádom nemám letenku z Paríža domov. Po poldňovom pátraní sa mi podarí zabookovať let Swiss air a letím domov. Týchto pár nemilých skutočností v závere trochu pokazilo inak výborný dojem tohtoročnej Tour. V sekci kalendár pretekov 2009 nájdete kompletný výsledkový servis.
