Test - prevodníky Rotor
Po niekoľkomesačnom testovaní sa s Vami podelíme o názor na oválne prevodníky Rotor.
Prevodníky Rotor sú špecifické svojím oválnym tvarom a vyrábajú sa pre všetky druhy kľúk na kompakty, či klasickú Shimano a Campagnolo rozteč. Rovnako pre MTB modely vo forme dvoj, či trojprevodníkov. Materiál použitý na výrobu je hliníková zliatina 7075 opracovaná strojovou CNC technológiou. Tento materiál je dostatočne tuhý a najbežnejšie využívaný u výrobcov prevodníkov všetkých popredných značiek. Prevodník má do posledného detailu opracované nábehové zuby, či nity pre hladké radenie, predovšetkým na veľkom prevodníku. Vyrába sa vo viacerých modifikáciách, v klasickom odfrézovanom prevedení, či v plnom Aero prevedení, určenom hlavne pre časovku, či triatlon, alebo pre tých, čo vyžadujú zvýšenú pevnosť. Opracovaním a nábehovými zubami spĺňa všetky parametre najšpičkovejšieho výrobku. Dostávame sa ale k hlavnej poznávacej črte prevodníkov, a to k ich ovalite. Už mnohokrát sa pokúšali odborníci vymyslieť najlepší systém na prekonanie tzv. mŕtveho bodu pri šlapaní (bod, keď je noha v hornej a druhá v dolnej úvrati, približne v pozícii 12,30 na hodinách, samozrejme v závislosti od predozadnej pozície sedadla a dĺžky končatiny). V tomto bode nedokážu svaly vyvinúť dostatočnú silu a mnohí cyklisti s nedostatočne trénovaným kruhovým pohybom nôh jednoducho tento bod len zotrvačnosťou prekročia a hlavný pohyb vykonávajú dupaním dole, resp. priťahovaním nohy hore v tom lepšom prípade.
Tento problém sa snaží riešiť Rotor, ako aj mnohí pred ním, ovalitou prevodníka. Niektorí volili formu ovalizácie, niektorí formu elipsy, či iných zložitejších tvarov. Ovalita Rotoru je však originálna a jedinečná a patentovaná. Podľa výpočtov Rotoru je ovalizácia a hlavne umiestnenie otočenia to najsprávnejšie, a treba povedať, že zo všetkých pokusov o podobné zmeny kruhového klasického tvaru, aj najpoužívanejšie. Bežne ich používal Carlos Sastre, Theo Boss a mnohí iní, častokrát aj z iných tímov so zatretými logami na prevodníkoch. Napríklad oproti O-symetric prevodníkom je pomer ovalizácie medzi najväčším a najmenším priemerom menší, a teda bližší kruhu. Dôležitými faktormi pre využitie správneho záberu sú pomer ovalizácie, teda pomer najväčšieho a najmenšieho priemeru prevodníka, ale najmä správne natočenie. Teda tvar Rotor Q rings je jednoducho ovalizovaný kruh, ale veľmi špecificky natočený, keď najväčší bod záberu je v pozícii 10,20 hod, keď má noha najväčšiu silu a najľahší prevod v mŕtvom bode. Najväčší diameter klasického 53 zubového prevodníka je približne 56 a v bode mŕtveho bodu ekvivalent 51 zubov. To v praxi znamená, že cyklista v mŕtvom bode má ako keby ľahší prevod, prevod 51, kým v najväčšom zábere prevod 56 a medzi týmito hodnotami sa pohybuje pri pretočení o polkruh. Oveľa dôležitejšie je správne natočenie prevodníkov pri pripevňovaní na kľuky. Každý prevodník má 5 polôh, keď tá stredná s označením 3 je základná. Je to najbežnejšie využívané natočenie pri klasickej predozadnej polohe sedadla. Samozrejme pri posunutí sedla dopredu, ako pri časovkárskych posedoch, resp. dlhej končatine a veľmi dozadu posunutom sedle je možné posunúť o jednu, resp. dve polohy v krajných extrémoch dopredu, resp. dozadu. Týmto sa samozrejme nemení nič iné, ako pozícia mŕtveho bodu, teda tu ide len o nastavenie správnej pozície mŕtveho bodu. Pre klasické nastavenie sedla a bežnú dĺžku končatiny a klasické šliapanie je najvýhodnejšia stredná pozícia 3. Podobne je tomu na malom prevodníku, pomer ovalizácie je rovnaký. Pri Campagnolo kľukách to spôsobuje menší problém, keďže rozteč je 135mm, takže namiesto klasickej kombinácie 53/39 sa používa 53/40 z technických dôvodov upevnenia malého prevodníka na väčší pavúk kľúk. Testovania rôznych štúdií ukazujú zvýšenie maximálnej sily na ANP prahu o 3,3%, a maximálnej sily v šprinte o 4,1% až 6,6%. Toto sú oficiálne uvádzané testy a technický popis výrobku a jeho fungovania.
Z viacmesačného testovania počas 6000 km môžeme konštatovať tieto praktické skúsenosti: Doporučujeme namontovanie na strednú polohu 3. Pre bežné účely a bežné klasické nastavenie posedu je to najpresnejšie určenie polohy mŕtveho bodu nohy. Pri montáži je nutné absolútne presné nastavenie prešmykovaču. Nie je pravda, že oválne prevodníky majú problém s radením, či už mechanickým, alebo elektronickým. Dôležité je citlivé a veľmi presné nastavenie, doslova a dopísmena na milimeter. V prípade odfláknutého nastavenia výšky a sklonu prešmykovača nebude radenie fungovať na 100%, no to nie je spôsobené prevodníkom. Môžem z vlastných skúseností potvrdiť, že pri citlivom nastavení je radenie na prevodníkoch presnejšie ako na originálnych Shimanách. Fungovanie hore i dole je presné, rýchle a nedochádza k padaniu reťaze. Fungovanie prevodníkov so Shimano Dura-Ace radením a prešmykovačom môžem prirovnať ku Campagnolo a Fulcrum prevodníkom, ktoré sú momentálne suverénne tým najrýchlejším a hlavne najpresnejším, čo na svete existuje. Pravdou je však aj to, že pod častým padaním reťaze, či zdĺhavým radením sa často okrem nesprávneho nastavenia stretávam aj s totálnou neznalosťou zásad prehadzovania. Takmer všetci cyklisti si myslia, že cyklistom sa stáva človek, ktorý dokáže udržať rovnováhu na bicykli a dobrým cyklistom ten, čo dokáže rýchlo ťahať. Toto samozrejme nie je pravda. Tak, ako hokejistu robí technika korčuľovania, streľby, taktická a technická vyspelosť, palicová technika, rýchlosť, výbušnosť, sila a kombinácia všetkých týchto faktorov, tak pri cyklistike je okrem sily, vytrvalosti, výbušnosti, rýchlosti, celkovej výkonnosti, dôležitá správna technika jazdy na bicykli, technika šliapania a samozrejme aj technika prehadzovania. Pri citlivom radení, pri miernom povolení tlaku na kľuky, reťaz na veľký prevodník a naopak ide veľmi rýchlo a poslušne. Samozrejme v nutných prípadoch v pretekoch je možné zaradiť aj vo veľkom zábere, keď reťaz pri dobrom nastavení prešmykovača nabehne síce neochotne, no rovnako presne.
Keď už nastavíme správne prešmykovač, pričom sú dôležité najmä krajné polohy prevodníka, nastavenie pri najväčšom a najmenšom priemere, môžeme vyskúšať samotnú jazdu. Pri prvých kilometroch je pocit z jazdy zvláštny. Dlhoročné zabehnuté pohyby sú zrazu trošku vyosené, čo mozog samozrejme eviduje. Zaujímavé je, že po pár kilometroch sa tento pocit stratí a už vôbec zmenu pri pedálovaní človek nevníma, akokoľvek sa na to sústredí. Tento jav nastane veľmi rýchlo, tak po piatich kilometroch. Jediné, čo zostane evidované dlhší čas, je zmena v zábere. Pocitovo sa zdá, že cyklista je schopný utiahnuť ťažší prevod. Toto je tiež úskalie, pretože to človeka akosi podvedome núti zaradiť si ťažší prevod. Jednoducho ho utiahne, tak má sklony ten ťažší prevod zaradiť. Prirovnal by som to k pocitu presadnutiu na dlhšie kľuky. Aj tam má človek pri väčšej páke vačšiu maximálnu aktuálnu silu a teda často skĺzne k jazdeniu ťažších prevodov, čo skôr či neskôr spôsobuje vyčerpanie svalov. Často hlásené kŕče pri prvých stovkách kilometrov na Rotore nie sú ničím iným, len tým, že človek ľahko podľahne pocitovo ľahšej jazde na ťažšie prevody. Okamžite je poznateľný oveľa vyšší záber v nástupe. Je to dané tým, že v noha v najväčšom zábere má ako keby prevodník 56, kým v mŕtvom bode len 51 a teda v každom bode kruhu dokáže vyvinúť väčšiu maximálnu silu. Toto je absolútne zreteľné nielen na rovine, ale najmä v kratších kopcoch. Akcelerácia je oveľa prudšia, ľahšia a rýchlejšia ako pri kruhových prevodníkoch. Pri dlhších stúpaniach a rovinách je nevyhnutné v začiatkoch si neustále sledovať otáčky a nútiť sa ich držať na predchádzajúcich hodnotách, lebo ľahko skĺzne k menším otáčkam a ťažším prevodom. Po niekoľkých stovkách kilometrov kontrolovania sa už necíti človek žiadny rozdiel a bez problémov dokáže utočiť aj 100-120 otáčok bez akejkoľvek sebakontroly (samozrejme len keď to dokázal aj predtým na kruhovom prevodníku).
Častokrát som sa stretol s otázkou, či oválny prevodník neuškodí tým, ktorí majú dobre nacvičený kruhový pohyb, či to neoslabí dobré kruhové návyky. Tu môžem povedať len jedno. Je to paradoxné, ale práve jazda na oválnom Rotore pomáha zlepšiť kruhový pohyb. Samozrejme, ak si to človek uvedomuje a dokáže sa kontrolovať. Na toto existuje ľahký test. Stačí vypnúť jednu nohu z pedála a nechať ju voľne visieť, a do mierneho stúpania zhruba v otáčkach 60-70 za minútu ťahať cca 200-300 metrov len jednou nohou. Tento istý test opakovať druhou nohou. Mnohí zistia, že nie sú schopní urobiť ani jednu otáčku, resp. po niekoľkých otočeniach kľuky dochádza ku kŕčom svalov, o ktorých ani nevedeli, že ich majú a nikdy v živote ich neboleli. Toto je len známkou toho, že ich kruhový pohyb nie je až taký kruhový, ako si mysleli. Že jednoducho ťahali len dole, v lepších prípadoch i hore, resp. v niektorej časti kruhu. Samozrejme toto sa tiež dá laborátórne merať pomocou špeciálne upraveného merača SRM s funkciou vyhodnocovania každej otáčky samostatne. Toto cvičenie preto doporučujem používať a zaraďovať denne do tréningovej jednotky. Šliapanie striedavo jednou a druhou nohou samostatne v úseku 200-500 metrov viackrát za sebou. Už niekoľkodňový tréning podstatne a viditeľne zlepší silu časti svalov, najmä u tých, ktorí ich mali najslabšie. Samozrejmosťou je aj neustála kontrola pri bežnej jazde, či v každom bode kruhu zaberáme, samozrejme oboma nohami naraz. V začiatkoch to vyžaduje permanentnú sebakontrolu, no po čase sa to stane samozrejmosťou. Najlepšou formou je príprava na dráhe, kde jednoducho nie je možné prestať šlapať a jazda na vysoké otáčky nad 100 za minútu, kde práve rýchle otočenie kľuky pomôže prekonávať mŕtvy bod ľahšie, pretože v ňom zostáva noha skrátka kratšie a zotrvačnosťou ho rýchlejšie prekoná. Mnohí cyklisti majú výborné návyky šlapania z mladosti, no aj mnohí profesionáli šlapú ako keď tlačia kapustu, v lepšom prípade "do kocky" , už na prvý pohľad. Samozrejme so zvyšujúcou sa intenzitou a blížením k anaeróbnemu prahu, či po jeho prekonaní, je stále ťažšie udržať pekné kruhové šliapanie, no i takéto zdanlivé drobnosti výrazne prispievajú k celkovému výkonu každého jednotlivca, bez ohľadu na stupeň výkonnosti, či pretekársky level. Málokto si to uvedomuje, no dovolím si tvrdiť, že drvivá väčšina cyklistov na všetkých úrovniach, najmä tí, ktorí neprešli drezúrou stredísk mládeže, ešte z čiach minulého režimu, či dráhovou prípravou, ťahajú absolútne nesprávne a nekruhovo. Teda takmer v každom prípade technika šliapania ďaleko pokrivkáva oproti samotnému výkonu .
No ak sa vrátime k Rotoru, práve Rotor veľmi uľahčuje správne návyky kruhového šľiapania. Je to dané tým, že v mŕtvom bode noha cíti ľahší prevod, tým pádom menší odpor a náročné prekonanie mŕtveho bodu je ľahšie. Teda sval vykonáva túto činnosť ľahšie a pomaličky sa posiľňuje. V prípade kruhového prevodníka je častokrát sila, ktorú musia svaly na vnútornej strane stehien a na slabinách vyvinúť taká veľká, že podvedome skrátka v tomto bode vypnú a jednoducho kľuka preskočí tento bod len zotrvačnosťou. Toto ľahko zistíme pri teste šliapania jednou nohou, ako na tom sme, napr. v porovnaní s kamarátmi. Vyšší level tohoto tréningu je udržať vyššie otáčky pri šliapaní jednou nohou, samozrejme pri vyvinutí potrebnej sily, najlepšie blížiacej sa sile na ANP prahu, napr. otáčky 100 a viac za minútu, atď, atď.
Zaujímavosťou je i to, že pri prechode späť na kruh sa nám zdá, že dokážeme lepšie kruhovo pedálovať aj na klasike. Je to dané práve tým, že Rotor je akokeby pomôckou správneho nácviku kruhového šliapania. Je to akýsi medzistupeň a veľmi ho doporučujem tým, ktorí už majú vybudované nesprávne návyky, najmä preto, že sa tým doteraz nezaoberali a nikto ich na to neupozornil. Všetci tí, čo si nevybudovali správnu techniku od začiatku, majú jednoducho zlý návyk-zlozvyk a Rotor je ideálnym pomocníkom pre zjednodušenie a urýchlenie vybudovania správnych návykov. Preto nie je žiadny problém pri prechode z Rotoru na kruh. Nie je problém napr. používať časovkársky bicykel, či horský bicykel s kruhom ihneď po presadnutí z Rotora. Čo sa týka zníženia produkcie laktátu a zvýšenia ANP o pár percent, toto je naozaj ťažko zistiť z praxe, existuje na to pár štúdií voľne dostupných na internete. Z praktických pocitov je najzretelnejšie markantné zvýšenie absolútnej sily v nástupe, či zrýchlení aj v strmom kopci. Čo je opäť zaujímavé, aj napriek tomu, že pomer ovality veľkého i malého prevodníka je rovnaký, tak je cítiť veľký rozdiel pri jazde na veľkom a malom prevodníku. Aj keď si navolíme rovnaký prevod, teda napr. približne 39/18 je ten istý prevod ako 53/25, myslím tým, že na jedno otočenie kľuky prejdeme rovnakú vzialenosť. No veľmi cítiť rozdiel v absolútnej sile, v jazde na veľkom a malom prevodníku. Mnohí môžu namietať, že tento rozdiel v páke cítia aj na kruhovom prevodníku. Samozrejme toto je pravda, ale rozdiel pri Rotore je ešte oveľa markantejší a citeľnejší. Ja sám som bol dlhoročným zástancom jazdy na menšom prevodníku, pokiaľ je to možné, práve z dôvodu menšieho napínania reťaze, a menšieho kríženia reťaze, či menej otočení kladkami prehadzovača, no pri prechode na Rotor jednoducho cítiť ešte väčší rozdiel v maximálnej sile pri jazde na veľkom prevodníku. Tu nastáva ale problém, že jazda na "Španiela", teda totálne kríženie reťaze veľkého prevodníku a najľahšieho prevodu na kazete, prináša so sebou pri ovalite prevodníka väčšie problémy, pretože v najväčšom bode priemeru je prevodník veľký ako 56ka. Teda aj v záujme dlhšej výdrže reťaze, či drahých Rotor prevodníkov, nedoporučujem jazdu s totálne prekríženou reťazou. Dá sa povedať, že Rotor pri správnom nastavení je špičkový prevodník z najlepších materiálov, perfektne CNC opracovaný, s výbornou pevnosťou v ohybe. Ovalita je naozaj vyvážená a záber je citeľne vyšší. Pri správnom návyku kmihovej frekvenčnej jazdy v začiatkoch, je ideálny pre všetky skupiny cyklistov. Jeho najväčšiu výhodu by som však videl v cyklokrose, kde neustále dochádza k zrýchľovaniu tempa, nastupuje sa doslova za každou zákrutou, desiatkykrát v každom kole. Rovnako je vhodný i pri časovkách, či MTB pre zvýšenie maximálnej sily, resp. maximálne utočiteľného prevodu. Jedinou jeho nevýhodou zostáva relatívne vysoká cena, ktorá je daná dlhým časom pri frézovaní nepravidelného tvaru a opracovávaní na CNC stroji. Prevodník je však veľmi trvácny a pri dodržaní včasnej výmeny reťaze vydrží porovnateľne s prevodníkmi Shimano Dura-Ace či Campagnolo Record a môžem ho len doporučiť.
