CK Banská Bystrica bude používať v roku 2015 bicykle Merida Reacto DA Limited

Home Reportáže z exotických pretekov Reportáž z Tobaga
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)

Reportáž z Tobaga

Po viacerých skúsenostiach z karibskej oblasti, predovšetkým starého známeho Guadeloupe, no i ďalšieho francúzskeho ostrova Martinique (áno, oba sú súčasťou EÚ, teda pri vystúpení z lietadla smer Paríž-Guadeloupe neprekročíte hranice Schengenu a stále ste doma, doma v EÚ) zamierili cyklisti CK BB na záver sezóny opäť do Karibiku.

Tentokrát na maličký ostrov Tobago.  Rudolf „Machel“ Rusina sa až Budapešti zamyslí, kam to vlastne cestuje, a že súostrovie Trinidad a Tobago leží v južnej časti Karibiku, a teda bude nutné preletieť Atlantik.

Ostrovy Trinida a Tobago patrili kedysi dávno do britského koloniálneho panstva, teda logické spojenie je cez Londýn. Vyspelejšia a priemyselná časť Trinidad má však priame spojenie s viacerými kútmi sveta. Je zásobárňou ropy, ktorá sa tu ťaží a aj jej vplyvom sa rozvinul priemysel. Väčší Trinidad má i podstatne viac obyvateľov, vyše 1,3 milióna. Jeho maličký brat, ostrovček Tobago s rozlohou 300km2 a počtom obyvateľov 55 000 slúži predovšetkým ako turistická oblasť obyvateľov Trinidadu, no snaží sa prilákať vo väčšom i turistov z celého sveta. Priame letecké spojenie je však len pomocou Caraibes Airlines s kanadským Torontom, americkým New Yorkom, alebo cez British Airlines či britský Monarch s Londýnom. Samozrejmosťou sú každohodinové lety vrtuľovými lietadielkami do Trinidadu, kde už lieta väčšina leteckých spoločností. Keďže Monarch je jedným z partnerov cyklistických pretekov, vedú naše cesty práve do Londýna, kde sa naloďujeme na cestu cez Atlantik. Monarch má i jednu výhodu, že každý pasažier môže mať okrem príručky aj 30 kg bagáže a nikoho nezaujíma, či je to bicykel, alebo surf, alebo dva tučné kufre. Táto výhoda sa javí aj pri najnižších cenách leteniek (cca 450-500 EUR) podstatnou. Kto cez Atlantik letel vie, že 100 EUR za bicykel navyše a je pri iných spoločnostiach bežným javom.

Aj keď náš trip na Tobago sa celý zorganizuje na poslednú chvíľu, s prekvapením bukujeme relatívne lacné letenky do Londýna s Norwegian Airlines z Budapešti. Norwegian airlines sa právom pýši titulom najlepšieho low cost prepravcu. Na rozdiel od Ryanairu na palube dostanete malé občerstvenie, funguje tu síce pomalé, ale funkčné wifi internetové spojenie a ceny za spiatočnú letenku do Londýna nepresahujú 90 EUR aj napriek tomu, že sú buknuté len týždeň pred odletom. Aj cena 30 EUR za bicykel je konkurencieschopná.

Prílet na Tobago, kde je šesťhodinový časový posun, prebieha poobede, teda sa môžeme kochať malým ostrovčekom z oblohy. Zvláštnosťou je pristávacia plocha priamo na kraji ostrova, lietadlá dosadaju pár metrov od mora na relatívne dlhú pristávaciu dráhu. Po prílete nás čaká starý známy vlhký a teplý vzduch a územčistý veselý černoch a s čistou „broken english“ nám oznamuje, že hotel je len dve minúty peši od letiska. Trochu máme obavy, že nám celý čas budú hučať nad hlavami lietadlá, no opak je pravdou. Crown point hotel má všetky výhody. Nádhernú pláž s výhľadom na najkrajšiu pláž ostrova Pigeon Point, štyristo metrov vzdialené letisko, obrátená strana hotela dokonca úplne odstráni huk lietadla, počuť len príliv mora. Hotel má i vlastný bazén, bar v exteriéri, prístup na panenskú neznečistenú pláž s priezračnou vodou a jemnučkým pieskom, aký je však všade na ostrove.

Nafasujeme dva perfektné a plne zariadené apartmány s výhľadom na more, mrazničkou, chladničkou, plne zariadenou kuchynkou, wifi, LCD televízorom a samozrejme s veľkou logiou, z ktorej sa môžeme pozerať na výbežok Pigeon Point,chránenej oblasti s plážou karibského raja.

Dvojhodinový tréning a cesta naspäť v tme len opráši spomienky na Martinique, slnko tu zapadá skoro a hlavne rýchlo, o pol siedmej je už tma. Začíname byť hladní, no na večeri sa nič nedeje. Skúsime teda zájsť do záhrady, kde je oficálna preteková dedin, a veselý riaditeľ pretekov Jeff nám oznámi, že variť si budeme asi sami. Pridelí nám „rozpočet“ na stravu na týždeň a rovno časť tímu pošle na nákup. Trochu nás to zaskočí, už dávno sme sa podobne na pretekoch nestravovali, no má to naozaj aj svoje výhody. Čas aj množstvo stravy si môžeme zvoliť sami a predídeme aj bezbrehému prežieraniu, ktoré vedie len k zbytočnému priberaniu. Spomeniem si na rodinnú atmosféru Tour de Enviroment na Guadeloupe, kde sme bývali v dome riaditeľa pretekov a celkom sa poteším. Jeff to len potvrdí tým, že hneď strávi s nami podvečer pri pivku, karibskom rume a družnej debate.

Apartmány sú zariadené naozaj perfektne, teda pri tvorbe stravného lístka nám nechýba nič. Keďže všetko sa zomlelo na poslednú chvíľu a lety Monarchu sú len každú stredu, nemali sme možnosť zúčastniť sa prvých dvoch etáp národných pretekov Tobago International Cycling Classic (TICC). Nejedná sa však o klasický etapák. V utorok a stredu čakala všetkých prvá a druhá etapa, vždy 120 km vo zvlnenom teréne. Nezratúva sa však čas, ale prvým dvadsiatim pretekárom sa prideľujú body, teda začíname až v piatok treťou etapu, kritériom v uliciach Plymoutu s nulou na konte. Aj napriek tomu, že na štarte elitnej kategórie Division 1 je stovka pretekárov, najpodstatnejším pri organizácii TICC je  ukázať krásy a podmienky pre športový turizmus a utužiť medzinárodné kontakty na záver sezóny. Aj preto sa organizátori všemožne snažia, aby každý cyklista odchádzal z Tobaga spokojný. Týždeń cyklistiky v Tobagu má teda aj iné časti ako elitnú cyklistiku. Každý deň sa na štart stavajú aj pretekári Division 2 a Division 3. Kým trojkári sú cyklisti začiatočníci, ktorí pretekajú len na niekoľko kilometrov, dvojkári sú spoločná kategória mužov hobby, masters, žien a juniorov. Aj s týmto počíta náš tím direktor Lívia Hanesová a je pripravená súťažiť v Division 2 s očakávaním, aká úroveň ju čaká.

Štvrtok je však voľný deň, doobedné tri hodinky jazdy a čaká nás Rumová párty na Pigeon Pointe. Deň voľna a zábavy medzi pretekmi. Stany s občerstvením na panenskej pláži doplnené o alkoholické i nealkoholické nápoje všetkého druhu a kultúrny program s DJ-om, skupinou bubnujúcou na špeciálnych sudoch-miestnou špecialitou, či hosteskami potešia každého cyklistu, od eliťákov po masterákov, či ženy. Jeff sa stará, aby každý mal okrem cyklistického zázemia aj zábavu, teda každý môže zdarma vychutnať jazdu na nafukovacom banáne ťahanom skútrom. Tu si nás černošský šofér v spolupráci so sabotérom „Machelom“ Rusinom vychutná a na Cuckoo reefe, kde voda aj napriek niekoľko stometrovej vzdialenosti od pobrežia siaha len po pás, a vyvráti nás v jazde niekoľkokrát do mora. Nasleduje jazda na vodných skútroch podľa ľubovôle a ďalšia zábava až do zotmenia, ktoré prichádza samozrejme skoro. Je čas ísť spať, na ďalší deň čaká všetkých opäť pretekanie.

Po úvodnom štarte začiatočníkov trojkárov začína miestna špecialitka, tri rozjazdy Keirinu za motorovým vodičom konaného na okruhu kritéria s úzkymi cestami, veľmi podobnými kritériu v Hurbanovej Novej Vsi. Postupujú prví štyria z dvanásťčlennej rozjazdy, no ani Haragovi, ani Fraňovi s Vančom sa postúpiť nepodarí, Jakub sa dokonca porúča k zemi a získava kvalitné baterky. Po Keirine nasleduje jazda Division 2. Lívia sa poľahky presvedčí, že pretekanie s masters a hobby pretekármi v Karibiku je ešte ťažšie ako na Slovensku. Srdnato bojuje aj proti ženskej konkurencii na čele s majsterkou Karibiku Tamiko Butler, no v polovici 20 kolového kritéria stráca kontakt a je dostihnutá o kolo.

„Od štartu sa šlo naozaj rýchlo. Chlapi tu moc nešpekulujú, a aj keď sa každé piate kolo bodovalo, pretekalo sa rýchlo od začiatku. Dosť som sa trápila, aj v kombinácii s vysokou teplotou a vlhkosťou to bolo naozaj veľmi ťažké. Aj Tamiko ide dobre, je zvyknutá na tunajšie podmienky, je z Antiguy, je to úradujúca majsterka Karibiku a strieborná z časovky. Zajtra si však na ňu posvietim“ povedala na margo svojho prvého karibského štartu v živote Lívia.

Je to výborný ťah od organizátorov, popri eliťákoch organizovať aj súťaže pre kat. muži hobby, ženy a masters. Na štarte sa zišlo zhruba 50 pretekárov, väčšinou z karibskej oblasti, no bolo tam zopár Európanov, či Američanov. Vieme si veľmi dobre predstaviť, že by sa na rok mohlo na podobnom podujatí zúčastniť i zopár Slovákov. Podobná akcia je zároveň skvelá dovolenka po sezóne, štyri dni tvrdého pretekania, ktoré dokonca aj mierne prevyšuje úrovňou masters preteky na Slovensku,  zároveň každý masterák môže využiť aj ako spoločnú dovolenku so ženou, či frajerkou v nádhernej karibskej oblasti. A čo takýto špás bežného smrteľníka stojí? Pri včasnom buknutí letenky do Londýna sú náklady cesty Budapešť-Londýn-Tobago pri využiťí zľavy, ktorú ponúka spoločnosť Monarch pretekárom zhruba vo výške 425 EUR, plus ubytovanie v špičkovom Crown point hoteli priamo na pláži počas pretekov v cene 40 EUR na osobu a deň. Teda týždňový pobyt vyjde každého zhruba 750 EUR plus varenie na apartmáne, či využitie miestnych reštaurácií veľmi neprevyšujúcich slovenské ceny.  Každý účastník pretekov vrátane svojho doprovodu samozrejme dostane možnosť zúčastniť sa rum párty so všetkým čo k tomu patrí. Je to výborná odmena i pre polovičky pretekárov, pretože možnosti opaľovania, šnorchľovania na jednom z najväčších koralových útesov, potápania, vodných skútrov a iných záležitostí sú všetky priamo pod nosom. Relatívne lacné je i požičanie automobilu, o cenách palív ani nehovoriac, cena litra benzínu je 40 eurocentov a nafty 20 eurocentov. Čo sa týka pretekov, tak štartovné je pre Division 2 vo výške 30 EUR za etapák, no v cieli každý dostane nejaké to občerstvenie a každý deň je vyhodnocovaných prvých šesť pretekárov bez rozdielu kategórie, v celkovom poradí prvých desať plus samozrejme prví traja v každej kategórii (juniori, muži 19-39, masters 40-49, masters 50-59, masters 60 a viac a ženy). Takže každý z pretekárov vyhrá svoje štartovné späť, no často i omnoho viac. Je to naozaj skvelý záver cyklistickej sezóny spojený s dovolenkou v karibskom raji, ktorá by inak nabrala úplne iné finančné kontúry, v rádoch tisícov eur.

„Vedel by som si naozaj predstaviť, aby niektorí slovenskí masters pretekári na záver sezóny zvolili Tobago Intrnatinal Cycling Classsic do svojho kalendára, nielen ako preteky, ale aj ako svoju dovolenku. Je to naozaj skvelá príležitosť ako spojiť príjemné veci a zabezpečiť tak i spokojnosť ufrflanej polovičky, ktorá trpko znášala celoročnú víkendovú absenciu svojho manžela. Uvidím, ako sa budúci rok bude vyvíjať, no pokiaľ sa nájde zopár záujemcov, som ochotný podobný výjazd pre našich pretekárov zorganizovať v spomínaných cenových tendenciách na základe našich vzťahov s organizátormi pretekov Tour of Togabo. Bolo by naozaj skvelé, aby tím CK BB sprevádzala i skupinka masterákov na tomto skvelom závere sezóny. Nie je to síce úplne lacná záležitosť, no zase to často ani niekoľko násobne neprevyšuje každoročné dovolenkovanie Slovákov v Chorvátsku, nehovoriac o stovkách eur, ktoré masters cyklisti investujú do každoročnej Malorky pred sezónou. V každom prípade je to zážitok na celý život. Pre tých, ktorí majú radšej MTB pripravil organizátor namiesto štvoretapových cestných pretekov aj dva preteky MTB, ktoré sú organizované paralelne s cestou. Je možné štartovať naraz i na štyroch cestných a jednom MTB podujatí. Týždeň cyklistiky v Tobagu ponúka naozaj šancu všetkým,“ zhodnotil možnosti Martin Fraňo.

Ale späť ku pretekom v Plymouthe. Na úzkom okruhu sa už v hustom daždi a silnom vetre postavili eliťáci. Tu už sa preteká na ostrej úrovni. Päťdesiatka je bežná rýchlosť, stočlenné pole sa okamžite natiahne, v šmykľavých zákrutách sa robia diery. Postupne od pelotónu odpadajú skupiny, ide sa naozaj nadoraz a nespomalí sa ani na chvíľu. Od pelotónu sa odpúta šestica a v závere víťazí holandský amatérsky majter Schmidt. Pretekári CK BB sa trápia a postupne všetci dostanú od špice kolo. Preteky dokončuje s plným počtom kôl len 30 pretekárov.

Je to studená sprcha, a to doslova a do písmena. Po skúsenostiach z Guadeloupe som čakal, že to nebude prechádzka ružovou záhradou, no v daždi a vetre to boli doslova jatky. Robili sa diery, a kto nedokázal jazdiť na špici, nemal šancu. Zajtra bude repete, budeme sa snažiť na maximum,“ Ivan Viglaský

Ako posledná štvrtá etapa sa ide kritérium ulicami prístavu Scarborough. Všade naokolo páchnu ryby, prístav má typickú atmosféru, neďaleko od štartu húka obrovská loď prepravujúca pasažierov aj s automobilmi na susedný Trinidad. Štart pretekov sa posúva podľa tobackej tradície zhruba o hodinu a pol, teda muži pretekajú na rovné poludnie, keď teplomer ukazuje 37 stupňov a vhlkomer 100percentnú nasýtenosť.  Samozrejme najskôr začínajú preteky miestnou Národnou cyklistickou súťažou pre deti, trojkármi a finále Keirinu na motorovým vodičom, kde opäť presvedčivo víťazí dráhar, niekoľkonásobný účastník Majstrovstiev sveta a úradujúci majster Holandska na ceste v kat. bez profikontraktu Schmidt. Lívia je medzi Division 2 v kritériu na 20 kôl odhodlaná bojovať a poraziť svoju najväčšiu súperku, majsterku Karibiku Tamiko Butler. Kritérium tentokrát vedie relatívne širkou ulicou, s malým, ale strmým kopčekom a predovšetkým sa ide vo vysokej rýchlosti takmer bez stlačenia brzdy. Lívia bojuje zuby nechty. Síce párkrát stratí kontakt s vedúcou skupinou, no vždy sa bojovne vráti do hry. V závere jazdí pred pelotónom osamotený pretekár, nasledovaný ďalším, takže torzo pelotónu bojuje len o tretie miesto. V záverečnom špurte obsadzuje Lívia 12. miesto a stáva sa ženskou víťazkou. V celkovom poradí sa aj napriek neúčasti na prvých dvoch pretekoch jednotlivcov stavia na druhú priečku v súťaži žien a chystá sa na svoju ďalšiu funkciu, funkciu športového riaditeľa na nedeľných pretekoch UCI 1.2 Tour of Tobago.

„Vytrápila som sa dnes naozaj statočne. Bojovala som zuby nechty, chvíľami to vyzeralo, že už sa do pelotónu nevrátim, no keď sa tak stalo, opäť som mala problémy... Na boj o body na bodovačkách som nemala, sústredila som sa na špurt do cieľa, kde som aj pozične dokázala svoju najväčšiu súperku poraziť. V tej horúčave a aj v tom nasadení to bolo naozaj jedno z najťažších kritérií, ktoré som v živote šla,“ Lívia Hanesová.

Muži opäť začali zostra. Čakalo na nich náročných 50 okruhov, kde sa šla tzv. „lajna“ od štartu až do cieľa. Päťdesiatka svietila na tachometri takmer nonstop a ručička teplomeru sa blížila štyridsiatke.  Naši sa tentokrát držali oveľa lepšie. V stúpaní už mala však veľká časť štartovného poľa problémy, takže skoro v každom kole niekto odpadal, no pätica pretekárov CK BB bola stále v hre. V závere však začali mať problémy aj Slováci a postupne stratili kontakt s pelotónom Harag, Rusina, Viglaský i dovtedy výborne pozične jazdiaci Vančo. Do záveru zostal v hre v zhruba tridsaťčlennom torze pelotónu už len Fraňo. V predposlednom kole došlo na cieľovej páske k pádu, ktorý rozdelil skupinu na dve. Bohužiaľ  Frańo zostal v druhej časti, takže o priečky v prvej desiatke už nezasiahol. Aj vzhľadom na blížiacu sa klasiku bol však zlepšený výkon pozitívom. Z víťazstva sa tešil opäť Holanďan Yondi Schmidt, pred Taverom z Dominikánskej republiky a Joschkom z Nemecka. Celkovým víťazom 4 etapového podujatia Tobago International Cycling Classic sa stal Winston Davis (USA-Incycle Predator), pred Patrikom Morenom (Švédsko-Argon Skandinavia) a Yondim Schmidtom (Holandsko-UWTC Volharding)

„Podobne ťažké kritérium som nikdy nešiel. Trápil som sa tak, ako nikdy,“ Rudolf Rusina.

„Dnes sa mi šlo o dosť lepšie ako včera, profil mi vyhovoval viac, zvykám si na podnebie, no v závere už viacero pretekárov odpadalo, robili sa diery, už som v posledných kolách nemal na to ich zalepiť,“ Ivan Viglaský.

„Zo začiatku sa mi šlo celkom fajn. Jazdil som v predu, na špurtovanie to nebolo, ale cítil som sa relatívne ok. S postupujúcimi kolami a stúpajúcou teplotou som už mal naozaj problémy a nebol som schopný v tom tempe už ďalej pokračovať,“ Jakub Vančo.

„Už som zažil veľa kritérií, ale môžem povedať, že podobne ako dnes, som sa ešte na nijakom netrápil. Zo začiatku som si hovoril, že ešte kolo vydržím a ešte ďalšie. S pribúdajúcimi kolami som sa z krízy dostal, no na špurtovanie na bodovačkách to naozaj v mojom podaní dnes nevyzeralo, aj keď podobné kritérium mi veľmi sedí. Aj keď sa v záverečných kolách rapídne zrýchlilo, čo stálo skalp mnoho pretekárov, bol som odhodlaný nejako zo všetkých síl zašpurtovať aspoň na cieľ, no pád v závere skupinu rozdelil a pri tej rýchlosti sa to už nespojilo. Na jednej strane som však rád, že som neskončil na zemi ja. Bolo to naozaj veľmi ťažké,“ Martin Fraňo.

Po sobotnom závere TICC stage race čakala porada a príprava na tvrdu nedeľnú  UCI klasiku Tour of Tobago, ktorá obíde celý ostrov a má 125 km.


„Keďže sme neštartovali na úvode etapáku a ani nevideli hornatejšiu severnú časť ostrova, vôbec sme netušili, čo nás čaká a to bolo asi aj dobre. Aj keď svoje naznačovali aj vlaňajšie výsledky a priemerná rýchlosť víťaza 32km/h. Nikdy v živote som nič podobné na pretekoch nezažil, a to som už štartoval na rôznych podujatiach na celom svete,“ Ivan Viglaský

Už čas štartu 7:30 ráno bol vcelku netradičný. Aj keď v Burkine Fasso sa bežne kôli teplote štartuje o ôsmej, toto bol štartovací rekord. Na porade sme boli ubezpečení, že sa napriek tobackému meškaniu tentokrát odštartuje načas a naozaj tomu tak bolo. Organizátori dobre vedeli prečo.

Tak skorý štart znamenal raňajky o piatej a 10 kilometrový presun na štart. Prvých 25 kilometrov prebiehal po našej známej ceste zo Scarborough na Crown Point a Plymouth. Zvlnený terén s krátkymi 500m dlhými a 10%-nými vlnami vyhnal rýchlostný priemer na hranicu 50ky. Už vtedy to začínalo byť čudné, ako sa dá tak rýchly priemer tak znížiť. Na 25.kilometri to začalo. Prvé ostré stúpanie so 17% sklonom okamžite začalo selektovať pelotón. A to napriek tomu, že výsadu jednej z piatich horských prémií si nezaslúžilo ani náhodou, ba dokonca nebolo ani na mape profilu. Odvtedy už rovina nebola. Resp. bola, ale cieľová. Po kilometer 60 na tachometri svietilo 1500 nastúpaných výškových metrov a každé z 2,3 kilometrových stúpaní malo viac ako 15% priemer, v najstrmších pasážach 24% ba dokonca v stúpaní na predposlednú horskú prémiu 28%. Tieto čísla sa zdajú doslova neskutočné, no pravdivé. Neustále stúpania a ostré klesania preverili nielen 27ky na zadnom kolese, no i brzdy pretekárov. V zjazde, aj napriek tomu, že strmosť by zaručila ľahké prekonanie hranice 100 km/h nedosiahla rýchlosť viac ako 30. A to vďaka úzkej a veľmi kľukatej ceste. Aj napriek tomu, že v tomto momente bola najväčšia skupinka dvojčlenná a pretekári boli doslova roztratení po Tobagu bolo všade cítiť smrad spálených gumičiek, v niektorých zákrutách ležiacich cyklistov, ktorí precenili svoje možnosti a vrcholom bolo na strechu prevrátené mechanické auto niektorého z tímov v prvej zákrute najostrejšieho zjazdu. Už v tomto momente bolo každému jasné, prečo UCI komisárka zvýšila časový limit z bežných 8% na 15%, aby bolo vôbec komu odovzdať cenu. V rovnakom duchu pokračovali preteky až do 90. kilometra, keď sa z trate vytratili 20% stúpania, a zostali len tie 10%. V celkovom sumáre pretekári nastúpali 2900 metrov, väčšinou v brutálne strmých stúpaniach. V kombinácii s ostrým slnkom a vysokou humiditou doslova vražedná kombinácia. V týchto podmienkach jednoznačne dominovali juhoamerické vrchárske blchy. Z víťazstva sa nakoniec tešil Oscar Pachon (Kolumbia) časom 3:41h, pred Adelynom Cruzom (Dominikánska republika) a Carlosom Ospinom (Kolumbia). Dobrý výkon podala i dvojica Rusina, Harag. Obaja zostali spolu a bojovali v druhej desiatke. Predovšetkým pre prvoročáka Haraga to bol test ohňom a obstál v ňom dobre. V závere nesprávne odbočil na cieľovú rovinu, už aj z totálneho vyčerpania, čo ho v konečnom účtovaní stálo 20.miesto, o ktoré prišiel o pár sekúnd. Zostalo naňho nepopulárne 21. miesto so stratou vyše 25 minút, ako cyklisti zvyknú hovoriť, prvé amatérske, teda finančne neohodnotené. Rusina po smolných dvoch defektoch a výmene dokončil na 23.mieste so stratou 26 minút na prvého pretekára. Do cieľa došli i Fraňo s Viglaským, no nestihli časový limit. Vančo mal v priebehu pretekov defekt v momente, keď už bolo mechanické vozidlo vpredu a preteky nedokončil. Preteky v limite dokončili 27 cyklistov z necelej deväťdesiatky štartujúcich. 

Aj napriek extrémnym podmienkam nechýbal zmysel pre humor. V cieli pri debate s policajtom, ktorý všetkým v miestnej krčme vysvetľoval pri hudbe Soca, ako spisoval zápisnicu prevráteného mechanického vozidla a zúrivo mával papierom na dôkaz a neskôr sa po potúžení štyrmi rumami knísavým tanečným krokom a mávaním veselo odpratal na svojej motorke, vyniesol úsmev na perách. (video na fb CK BB)

"Preteky v Tobagu som bral ako veľkú neznámu. Absolvoval som už v minulosti karibské etapáky ale netrúfal som si odhadnúť, čo nás bude čakať tentokrát. Kritériá sú mojou slabou stránkou a tak som sa sústredil hlavne na preteky jednotlivcov. Spočiatku sa mi išlo dobre a tešilo ma, že veľa súperov v prvých kopcoch odletelo. Potom ale prišla studená sprcha, kopce, aké som v živote nevidel, steny strmé nad 20%, dokonca aj jeden 30% úsek, pochovali moje nádeje. Nakoniec som bol rád, že som sa vôbec dostal do cieľa. Každopádne mali sme po pretekoch ešte tri dni, ktoré sme využili na tréning v spomínaných kopcoch. Verím, že sa tento tréning pozitívne odrazí na poslednom etapáku v Kamerune,"Ivan Viglaský.

.„Rýchle a technické kritériá mi až tak nesedeli. Kopce mi idú lepšie, preto som dúfal, že dnes podám lepší výkon ako včera a predvčerom. Preteky boli ťažké profilom a technickými zjazdami. Asi v polovici preteku som stratil kontakt v zjazde po páde jedného z jazdcov. Od tej chvíle sme ostali 4 pretekári a snažili sa dostihnúť už menšiu asi 20 člennú 1. skupinu. Avšak neúspešne. 15km pred cieľom som dostal krče a do ciela som šiel sám. Myslím ,že ak by som nespravil tú chybu, že som pred zjazdom bol vzadu, mohol som byť vo vÿsledkovej listine figurovať vyššie.  Škoda chyby zlého odbočenia, tá dvadsiatka by ma hriala viac. No po juniorských pretekoch vidím, že pretekania u mužov je úplne na inej úrovni. Prestál som si ťažké Okolo Slovenska, Okolo Maroka, trápil sa na rovinatom Balticu. Tour of Tobago bol doslova masaker, ktorý ťažko popísať slovami, no som rád, že som ho mohol absolvovať,“ Tomáš Harag.

„Už v úvodných strmých kopcoch mi bolo ako antivrchárovi jasné, že dnes to nebude žiadna sláva. Aj napriek tomu som to obišiel, aj keď posledných desať kilometrov na defekte a bez permanentného občerstvenia. V cieli som okamžite do seba nalial dva litre vody. Už som videl a zažil na vlastnej koži kadečo v Amerike, Afrike, či Ázii, no toto som naozaj ešte nezažil. K podobnému profilu sa blížil snáď už len legendárny tréning s Jožom Palčákom na venezuelsko-kolumbijskej hranici, kde sme vyrazili o siedmej a prišli už za pátrania polície o deviatej večer. Tie venezuelské strmé kopce nás počas celodenného putovania po Andách len s kondormi nad hlavami a viac ako 5000 nastúpaných metrov prinútili dokonca prejsť časť pešo. No v pretekoch som nič podobné nezažil. Dnes najpoužívanejší prevod bol ten najľahší,“ Martin Fraňo.

„Ešte za sebou toho toľko ako kolegovia nemám, no včerajšie kritérium a dnešná klasika bolo to najťažšie čo som v živote absolvoval. Dnes mi to vyhovovalo viac, no trochu som strácal v zjazdoch, mal som aj technické problémy, defekty, no s výkonom som spokojný.  Bol na hranici mojich schopností,“ Rudolf Rusina.

"V Tobagu sa mi veľmi páčilo. Bol to štvrtý svetadiel na ktorom som tento rok vďaka pestrému pretekovému kalendáru CKBB jazdil. Všetky scenérie boli ako vystrihnuté z pohľadnice. Ľudia boli veľmi milí a prívetiví. Každú chvíľku som si užíval. Ako prvé preteky som absolvoval "Keirin" kde nás štartovalo cca po 15 pretekárov v troch rozjazdoch a postúpiť mohli iba štyria jazdci. Z poslednej zákruty som vychádzal štvrtý ale pri pokuse ošpurtovať ešte niekoho mi pretekár, ktorého som obiehal hodil vlnu po ktorej som sa ocitol na zemi.  Na druhom kritériu sa počasie rýchlo zmenilo až na tropické teploty 40°C.  Zo začiatku sa mi šlo fajn, v závere som šiel do kŕčov a zimnice a už som nebol schopný pokračovať v tvrdom tempe. V nedeľu sa konali UCI preteky okolo celého ostrova. Tempo bolo dosť rýchle a profil trate veľmi náročný. Potom ako sa pretekári roztrúsili v kopcoch som mal defekt a tým pádom preteky nedokončil. Aj tak som však rád, že som tu bol a že to zúročím v prebiehajúcej cyklokrosovej sezóne," Jakub Vančo.

„Keď som videla, ako cyklisti doslova putujú a bojujú s tým, aby strmé stúpania vyšli, bolo mi ich ľúto. Bol to naozaj zážitok sledovať ich utrpenia v kombinácii s nádhernými výhľadmi na more zo strmých serpentín, ktoré lemovali celý ostrov. Bol problém v tomto teréne šoférovať aj mechanické auto, o čom sa presvedčil šofér jedného mechaničáku, ktorý sa surovo prevrátil v jednej zo strmých zákrut na strechu. V cieli boli chalani doslova zmasakrovaní, tak som sa aj čudovala, že ma po dni ľahšieho tréningu nahovorili v utorok absolvovať toto utrpenie v rámci tréningu znova, no z opačnej strany. Chceli mi figliari ukázať, ako sa cítili počas pretekov. Vôbec netuším, ako je v ľudských silách to vôbec prejsť naraz. Počas 130km tréningového putovania, ktoré nám trvalo viac ako päť hodín a viacerých zastávkach na dočapovanie litrov vody som v zimnici doslova doputovala na hotel. Nikdy som sa tak vyšťavená necítila. V poslednom stúpaní som mala nohy tak presilené, že neboli schopné vyjsť už ani po hotelových schodoch. Tie dvadsaťpercentné stúpania v dĺžke dvoch, troch kilometrov nemajú konca kraja a veľmi rýchlo odčerpávajú zásobáreň síl, oveľa viac ako bežné kopce. Pri rýchlosti 6 km/h telo zalieva pot, ako by vyšlo niekde z potoka, prehrieva sa ako v pekle a ani zjazd nie je vydýchnutím. Počas pretekov bolo v zjazde množstvo pádov, defektov, vyzutých galusiek, prehriatych ráfikov, častokrát pootočenia galusky na prehriatom ráfiku. Ale to asi k tejto pekelnej klasike patrí, ako kocky ku Paríž-Roubaix. Po návrate z tohto tréningu som si povedala, že už nikdy viac, no keď tak rozmýšľam o tomto pre mňa suverénne najťažšom tréningu v živote v ceste späť lietadlom, šla by som si tam zajazdiť znova J. Aj preto sa cyklisti na obávané karibské peklo Tour de Tobago vracajú. Je jasné, že zvíťaziť sa tu na prvýkrát nedá, treba si to zažiť, vyskúšať, podobne ako na Paríž-Roubaix. Sú to veľmi špecifické podmienky. Pomohli by aj ľahšie prevody, kľudne 29ka, či kompakt prevodníky, ktoré by ušetrili silu a zvýšili otáčky v stúpaniach, ktoré častokrát klesajú pod päťdesiat za minútu, resp. špeciálny silový tréning. Ideálom by bolo 6-8 krát po sebe na tréningu absolvovať kopec Šachtička na ťažšom prevode v rámci prípravy. Uvidíme, či sa na podujatie ešte vrátime v budúcnosti, určite by sa páčilo ľahkým vrchárom ako Haring a Debnár, “ Lívia Hanesová.

Medzi klasikou a tréningovým utorkovým martýriom využívame pondelkové popoludnie na šnorchľovanie na Buccoo reef – najväčšom koralovom útese ostrova. Miestny pltník nás vezie na koralový útes, kde v zhruba dvojmetrovej hĺbke len s použitím šnorchla môžeme pozorovať koralový život s rybami, koralmi, morskými rastlinami a po prvýkrát v živote všetkých i s morskou korytkačkou, ktorá pláva pomedzi nás.

Z okolitých lodiek i z blízkeho Pigeon Point sa ozýva hlasitá hudba Soca, predovšetký Machel Montano znie snáď zovšadiaľ.  Úvodná veta pilotného songu Happiest man alive „Happiness is a measure of success“ znie pri pohľade na krásnu prírodu a nikde neponáhľajúcich sa a spokojných Tobagčanov v kontraste so spotrebnou a nespokojnou Európou, z ktorej pochádzame, veľmi pravdivo.

Záverečné doobedie využívame na posledné nákupy, dvojhodinový tréning s posedením pri super nápoji všetkých rovníkových oblastí Malte a debate s miestnym 72ročným Holanďanom, ktorý vyzerá na 55. Posledné kúpanie v mori a cesta na blízke letisko s letiskovými vozíkmi a veselým krokom po „britskej“ strane vozovky. Ďalšou špecialitkou je outdoor check in. Všetky boxy leteckých spoločností prijímajú bagáž a vystavujú letenky v exteriéri haly len pod plechovou strechou. Miestna špecialitka, no vcelku logická, keďže zima tu nepanuje nikdy a pravidelný severný vietor osviežuje letiskových pracovníkov lepšie, ako by boli zavretí niekde vnútri.

Dobrodružný záver zažije Tomáš. Tesne pred nastúpením do lietadla príde dvojčlenné komando tajných, preukážu sa preukazmi, hľadajú Tomáša. Keď ho majú, berú ho preč. Pri otázke Jakuba sa ho len ostro opýtajú, že či je Mr.Harag a pošlú ho preč. Celé lietadlo je naložené, čaká sa čo sa bude diať. Po dlhšom čase vchádza Tomáš do lietadla, dvere sa zatvárajú a odlietame.


"Policajný pes sa začal motať okolo mojej krabice s bicyklom. Je špeciálne cvičený na drogy, bolo podozrenie, že niečo pašujem. Musel som krabicu otvoriť, policajti skúmali a ochutnávali Inosín, jontové nápoje, no nič z produktov Stillmassu policajného psa nezaujímalo. To zaujalo len policajtov. Pes však štekal a dobíjal sa dnu. Výdatne ožil, keď som z krabice vytiahol krém s konopným olejom na kĺby, ktorý mi tam na poslednú chvíľu hodil Machel Rusina, ktorý už mal svoju krabicu zavretú. Krém bol pri vstupe do krajiny zatvorený, počas pobytu sa s ním Rudo natieral, a aj keď bola krabička pri ceste späť zavretá, pes ju zacítil. Policajti dumali, čítali, no pochopili, že je to bežná záležitosť, ktorú zakúpite v každej lekárni. Napriek tomu ho zhabali a pustili ma ďalej. Je až obdivuhodné s akou precíznosťou pracuje pes, nechcel by som naozaj byť na mieste nejakého pašeráka. Zo začiatku som sa smial, vedel som, že je to len nejaký omyl, ale nekompromisnosť a akčnosť policajtov ma mierne zaskočila a vyskočil mi adrenalín. Nakoniec sa všetko vysvetlilo a let som stihol" povedal Tomáš na margo nie celkom bežnej historky.

fotogaléria na fb

Pretekári CK Banská Bystrica majú nastavené posedy metódou BG FIT v predajni BIKEPRO Banská Bystrica
Reklamný prúžok

Copyright © ckbb.sk 2024 - pre CK BB vytvorilo BikePro

Template by Templates for Joomla.