Profily pretekárov - Roman Zrelica

V sérii predstavovania jazdcov tímu CK BB pokračujeme Martinčanom, Romanom Zrelicom.

1. Skús popísať tvoje cyklistické začiatky, s cyklistikou si začínal pomerne neskoro, no viem, že tomu predchádzali iné športy.
"Áno je to tak, už od malička som sa venoval športu. Chodil som na rôzne športové krúžky už na základnej škole. Hrával som futbal, jazdil som na kolieskových korčuliach. V období puberty to bola frajerina skákať na korčuliach, a dokonca sme chodili jazdiť po Slovensku po rôznych skate parkoch. Bolo to fajn obdobie, ale som rád, že som z toho vyrástol. Pretože aj dnes stále sledujem v mojom okolí ľudí, ktorí z tejto éry nedospeli a žijú lavičkový život na sídlisku. Aj dnes si rád zahrám hokej, chodím na turistiku, či plávam. Jednoducho šport ma sprevádzal od mlada. S cyklistikou som začal asi tak, že som zobral otcov favorit a začal som sa voziť po okolí Martina. Môj otec jazdil trošku na bicykli, keď mu doktor zakázal hrávať hokej ako mladému kôli problémami s kolenom a poradil mu bicykel. Pobral som mu teda elasťáky a bicykel a išiel som na to. Bolo super dostať sa do niekoľko desiatok kilometrov vzdialených miest a zadarmo. Bavilo ma motať sa a spoznávať rôzne cestičky po okolí. Začal som cyklistiku sledovať. Veľmi sa mi páčil Pantani a Ulrich. Chcel som aj ja pretekať ako oni, a tak som sa prihlásil na časovku v Kláštore pod Znievom, ktorú som vyhral. Rok na to som dostal možnosť spolupracovať s CYS Žilina. Využil som túto možnosť a prvý krát som sa postavil na štart pretekov SP ako pretekár s licenciou."

 2. Ako si spomínaš na prvé roky v Centre talentovanej mládeže v Cyklistickom spolku v Žiline?
"V Žilinskom cyklistickom klube som sa dlho neohrial. Pretože som sa tam dostal ako junior druhoročák. Je to vlastne ich posledná kategória, kedže nemajú mužov do 23 rokov. Po ročnej spolupráci s pánom Vyšňom a Novosadom som sa musel pobrať. Ale aj tak si cením tento rok, dosť mi to dalo. Mal som tréningový program, brali ma na preteky, radili mi, čo a ako. Absolvoval som s nimi aj zimnú prípravu so sústredením v Tatrách spolu s ostatnými členmi, dokonca aj s dnes už hviezdami svetovej cyklistiky Jurom a Peťom Saganovcami. Rád na to spomínam, bolo to celkom komické, prvý krát na bežkách. Spali sme v chatke v Štrbe, ktorá mala asi 5x5 metrov a myslím, že patrila pánovi Saganovi. Sprchovať sme sa chodili do neďalekého hotela. Bolo to super. 

3. Po prestupe medzi mužov si začínal v domácom RCT Martin, ako si spomínaš na toto obdobie?
No po prestupe k mužom som vlastne bol rok bez pretekárskej licencie, kedže som v Martine paradoxne nepoznal žiadnych cyklistov. Nemal som kontakty ani žiadne skúsenosti s tým, ako si hľadať klub. Tento jeden rok som sa venoval triatlonu, a dokonca som pozbieral aj nejaké pódiové umiestnenia, samozrejme v amatérskej kaegóríí. Do R.C.T som sa dostal až rok na to. Pomohol mi veľmi Patrik Chlebo, ktorý je reprezentantom Slovenska v cyklistike telesne postihnutých. Vlastne mi pomáha veľmi stále. Spolu skladáme tréningové plány, či riešime materiálne veci. V Martine som začal jazdiť preteky kategórie Muži B. Nikdy by som nepovedal, že sa dostanem do ozajstnej veľkej cyklistiky a pretekov Svetového pohára UCI. Aj ked som nad tým často romýšľal, prišlo mi to ako nedosiahnuteľný cieľ. Bolo to aj problematícké z toho dôvodu, že som bol v Martine jediný s licenciou kategórie Elite. Ťažko sa bolo porovnávať a o pretekoch, kde musia štartovať 6 členné družstvá, som nemohol ani len rozmýšľať. Ale aj tak mi dalo R.C.T veľa, hlavne v tréningu som sa mal s kým poradiť. Mal som s kým cestovať na pohár Mužov B. A aj teraz si s nimi veľmi rád zájdem na tréning, je to super partia ľudí. Pomáhaju mi stále, aj keď už nepôsobím v ich tíme. Povzbudzujú ma. Je to super, poznáme sa proste už dlho. Dokonca z tréningov s R.C.T., a hlavne teda s Patrikom, vznikla aj moja originálna prezývka, ktorá bohužiaľ nie je publikovateľná v médiách. (Pi.ús)

4. Prvé kontakty s CK BB boli na exotických pretekoch, kde si v našom drese hosťoval napr. v Kamerune, či Senegale, ako si spomínaš na tieto prvé exotické výjazdy?

Je to tak. Prvý krát ma oslovil Martin Fraňo, či nechcem ísť s nimi ako hostujúci člen na preteky do Kamerunu a Okolo Senegalu. Okamžite som prijal túto ponuku bez rozmýšľania. Jednoducho, keď je možnosť, treba sa jej držať a zbytočne nešpekulovať. Aj keď pravdupovediac, tieto destinácie vo mne vzbudzovali aj tak trošku strach. Po prílete do Kamerunu som zažil šok, ale potom som si to tam obľúbil a štartoval som tam myslím už 3 krát. Bol som úplne ohromený aj tímom a atmosférou, ktorá tam vládla. Nikdy som to nezažil, kedže vlastne som väčšinou pretekal sám. Zistil som, že je to super partia ľudí. Chcel by som sa do Afriky určite vrátiť, pretože sú to preteky a pobyt plný zážitkov. Trošku mi to komplikuje moja práca, ktorá ma núti selektovať preteky podľa dôležitosti. Takže nepôjdem Tour de Kamerun, aby mi ostala dovolenka na Okolo Slovenska. Každopádne, Afriku chcem navštíviť znova. Tieto preteky boli pre mňa aj tým špecifické, že to boli moje prvé etapove preteky. V Senegale to bolo dokonca 10 etáp. Domov som prišiel zničený a vyčerpaný, ale plný nových dojmov a zážitkov. Bolo to super.

5. Po dobrých výkonoch v pretekoch Muži B, či vzornej práci pre tím na Tour de Senegal a Tour de Kamerun si prestúpil do CK BB, kde si už pomerne stálicou, ako si spokojný po tomto prestupe?
Ako som už povedal, som veľmi rád, že som dostal možnosť pretekať v tíme CK BB. Je to super partia ľudí. Máme kvalitný pretekový kalendár, obohatený o rôzne exotické výjazdy. Som spokojný so spoluprácou a dúfam, že budeme takto fungovať čo najdlhšie, v kútiku duše verím, že ešte aj lepšie. Tento tím ma posúva stále ďalej dopredu. Moja forma za posledné dva roky určite stúpla, sledujem to sám na sebe. Je to v kvalitnej príprave, to určite áno, ale hlavne je to v absolvovaní ťažkých a kvalitných pretekov. Som rád, že na Slovensku, ktoré nie je zrovna zasnúbená cyklistická zem, funguje tím ako je CK BB, a že môžem byť jeho súčasťou.

6. Si jedným z najplatnejších členov tímu, vzorný pretekár, ktorý vždy ochotne pomôže lídrom, aké sú tvoje hodnotenia súčasnej sezóny a aké máš ešte ciele pre tento rok?
Ako asi všetci vedia, nie som zrovna pretekár určený na víťazstvá. Som tu pre to, aby som pomáhal lídrom a pracoval. Som s tým stotožnený a nie je žiadny problém pracovať. Spomínam si, keď som v Senegale odtiahol únik až do cieľa a prvý krát som pomohol Palčákovi k víťazstvu v etape. Bolo to jeho prvé víťazstvo na UCI pretekoch v živote a ja som mal z toho skvelý pocit. Ale predsa ako každý, mám aj ja svoje osobné ciele. Pre mňa bol cieľom tento rok štartovať a dokončiť MSR a Okolo Slovenska. Oba ciele som splnil a teraz sa moje sústredenie zameriava na Tour de Guyane v auguste. Budem tam na pomoc našim šprintérom a určite sa pokúsim o nejaký atak v etape, nejaký ten únik, bolo by fajn dotiahnuť ho až do cieľa. Táto sezóna sa rozbehla fantasticky. Máme nový materiál, nových sponzorov a naše meno rástlo aj pred nedávnom, keď Martin Haring vyhral kráľovskú etapu v Rumunsku na Sibiu Tour. Tam sme dokázali, že vieme poraziť aj mnohé iné veľké európske profesionálne tímy, paradoxne sme známejší v niektorých iných krajinách, ako na Slovensku. Máme perfektný trend, len v ňom pokračovať.

7. Si riadne pracujúcim občanom na tri smeny, ako sa dá skĺbiť tréning a pretekanie na dobrej úrovni, ktorú dosahuješ, s prácou a súkromným životom?
Áno je to tak. Pracujem v strojárskej výrobe na tri smeny. Je to komplikované. Tréning si ešte naplánovať viem. Problém nastáva v regenerácií, keď po tréningu idem do práce. Ďalšou takou komplikáciou sú etapové preteky. Keď máte ročne 20 dní dovolenky a 9 z toho vám nariadi zamestnávateľ medzi vianočné sviatky, je to problém. Často sa mi stáva, že idem z cieľa pretekov rovno do auta a priamo na nočnú smenu. Niekedy si ešte suším dresy v šatni v robote a umývam bicykel cez prestávku v dielni. Je to ťažké, ale treba sa vedieť prispôsobiť. Určite si viem predstaviť aj jednoduchšie fungovanie, ale momentálna situácia to nedovoľuje. Mám síce v práci nadštandardné vzťahy s personálnym oddelením, ale aj tak je to ťažké. Snažím sa to skĺbiť rôzne. Čerpám neplatené voľno, nadrábam si hodiny na náhradné voľno, ale to je zase na úkor tréningu. O nejakom súkromnom živote sa moc hovoriť nedá. Som 8 hodin v práci, potom 4 hodiny na tréningu, a keď dojdem domov, som rád že sa najem a padnem do postele. Niekedy ani neviem, aký je deň. Môj súkromný život začína vlastne až na etapových pretekoch, vtedy mám najviac času sám pre seba. A veľmi si cením, keď som doma a nájdem si hodinku na pivko a posedenie s priateľmi. Už som si zvykol, a ak by som mal viacej času, asi by som sa nudil. Mojim tajným želaním je stráviť aspoň rok len bicyklovaním, venovať sa tomu naplno, bez iných záväzkov, hoci aj za minimálnu mzdu, aby som spoznal svoje limity a hranice, keby sa nám s CK BB niečo podobné podarilo, bolo by to určite ďalším impulzom pre rast.

8. Už si počas svojej kariéry obliekol reprezentačný dres, zúčastnil si sa niekoľkých vrcholných podujatí Tour de Guyane, Tour de Kamerun, Tour de Senegal, či Okolo Slovenska, aké ďalšie ciele si pred seba kladieš?
Štartoval som na niekoľkých veľkých podujatiach, aj na najväčších pretekoch tu doma u nás. Chcem tieto preteky absolvovať aj v ďalšej sezóne a chcem byť nápomocný naším lídrom. Jeden z cieľov ešte tohtoročnej sezóny ma čaká v auguste na Tour de Guyane v Južnej Amerike, kde sa budem snažiť o nejaké to pódiové umiestnenie. Štartujem tam tretí krát a dokonale to tam poznám. Tieto  preteky mi sedia, rovnako sedia celému tímu. Budem sa snažiť a pripravovať sa na to, ako na jeden z vrcholov sezóny.