CK BB na Tour de Fasso-rozsiahla reportáž, čítaj viac...
Tour du Faso 2009
Po viacročnom snažení, keď stále niečo stálo v ceste účasti cyklistov CK Banská Bystrica na najstaršom etapovom preteku v Afrike Tour du Faso sa tento rok konečne splnilo želanie a na podujatie, ktoré už po deviaty rok organizovala francúzska agentúra ASO /organizujúca i Tour de France, Paríž-Nice atď/, sme sa dostali. Tour du Faso malo i tú zvláštnu príchuť, že po viacerých ústnych dohodách počas sezóny prvý krát v histórii klubu došlo k angažovaniu zahraničných cyklistov, ktorí po vybavení hosťovania v holandskej resp. nemeckej federácii získali licenciu s klubovou príslušnosťou CK Banská Bystrica do konca kalendárneho roka 2009. Jednalo sa o dvojicu Holanďanov Jefte de Bruina a Adrieho Frijtersa a Nemca Karstena Kueneckeho. Zahraničné posily nesklamali, predovšetkým Adrie Frijters siahal aj na etapové víťazstvo a jeho celkové 10.miesto je skvelé. Rovnako dobrý tímový výkon Karstena Kueneckeho a i jeho problémy s jeho materským klubom v Nemecku možno vyústia k jeho trvalému prestupu do CK Banská Bystrica. Teda trojica Palčák, Fraňo a Košút, doplnená o legionárov Kuenecke, de Bruin a Frijters s osvedčenou dvojicou manažerov Fredom Blankersom a Zuzanou Vojtášovou, ktorá svoj pobyt v teplej Burkine Faso využila ako vhodné sústredenie uprostred cyklokrosovej sezóny vyrazila do suchej, kontinentálnej Afriky.
To, že Burkina Faso je pre nás zakliata sa potvrdzovalo už od začiatku. Pri check in leteckej spoločnosti sme sa dozvedeli, že naše letenky boli stornované a miesto v lietadle nemáme. Peniaze sa síce vrátili na účet, no bez leteniek sa letieť nedá. Kto a prečo letenky stornoval sme sa nedozvedeli doteraz, dokonca pohyby o platbe na kreditke jednoducho zmizli z internet bankingu Tatrabanky, a banka sa od tohto pohybu úplne dištancovala. Po hodinách dohadovania sme získali letenky v spoločnosti Royal Air Maroc za porovnateľnú cenu. Síce nie z Ríma, kde sme v tom čase boli, ale z Milána, čo až taký problém nebol, keďže sme mali k dispozícii auto a Miláno je po ceste naspäť a let bol o deň neskôr. Problém nastal, keď pani pri pokladni odmietla akceptovať inak úplne platnú kreditnú kartu Visa Tatrabanky, opäť problém s touto inštitúciou, a žiadala hotovosť. To znamenalo vytiahnutie všetkých, peňazí zo všetkých kariet účastníkov, nakoľko bol samozrejme problém s denným limitom a vo večerných hodinách sa nám konečne podarilo letenky zabookovať a zaplatiť. Síce nám vo vrecku zostalo päť euro, no spokojní sme vyrazili na nočnú cestu do Milána. Na prvej pumpe už moja Visa karta fungovala problémov, takže sme sa mohli aspoň najesť, keďže sme už žiadnu hotovosť nemali. Po noci strávenej na letisku sa nám podarilo bez problémov odletieť do Casablanky, hlavného mesta Maroka, kde sme mali prípoj asi za 5 hodín, takže sme mohli stráviť veľmi príjemné chvíle pri čaji v miestnom bufete v malej dedinke asi 5km od letiska. Rovnako aj podanie bicyklov, ktoré inak často sprevádza veľmi tvrdá diskusia, prebehlo bez problémov. Ďalší let z Casablanky mal malé medzipristátie v Nigeri, kde nás na letisku trochu oplieskal vietor a zdržal odlet do vytúženého Ouagadougou o hodinu. Konečne sme pristáli v Ouagadougou počas noci. Pri letisku čakal pristavený autobus a ihneď nás previezol do inak pekného hotela s veľmi milou obsluhou, zato v chudobnej štvrti. Po zdĺhavej ceste plnej problémov sme si konečne odpočinuli. Na ďalší den po kvalitných raňajkách pri bazéne sme vyrazili na tréning.
To už bola na cestách veľmi rušná premávka, no na naše prekvapenie to neboli autá, ale motorky a stovky cyklistov. Bicykel je hlavný prepravný prostriedok chudobných „Burkiňákov“, tí bohatší vlastnia čínske motorky. A len európska smotánka /podnikatelia, veľvyslanci/ poprípade zásobovanie a taxikári vlastnia automobil. Na jedno auto pripadne tisíc cyklistov. Niečo podobné som doteraz nevidel. Prebojovať sa z mesta pomedzi stovky cyklistov a motorkárov bolo dosť náročné, hlavne keď teplota pomaly ale isto stúpala ku štyridsiadke. Po opustení širšieho okolia hlavného mesta nás čakala rovná cesta bez kopčekov a zákrut, doslova sa žiadalo zapnúť autopilota. Zaujímavé bolo, že mimo mesta nie je žiadna premávka, raz za polhodinu stretnete kamión, inak nič. No asfalt je veľmi hrubý, kamenný, aby sa neroztápal pod neúprosným slnkom. Počasie v tejto arídnej vnútrozemskej oblasti je veľmi stále, sucho a vysoké horúčavy 35 a viac stupňov. V noci klesá teplota na príjemných „28 st.“. Úvodný tréning bol teda náročný. V úmornej horúčave a riadne vytrasení z hrubého asfaltu sme radi opäť privítali príjemné klimatizované prostredie hotelovej reštaurácie. Obsluha bola mimoriadne milá, na africké pomery až neuveriteľne.
Hotel Ouagadougou
Postupne prichádzali všetky tímy a preteky mohli začať. Konkurencia bola veľká. Silná zostava Maroka, Belgičania na čele so superšpurtérom Lionelom Synom, 3 francúzske tímy, CK Banská Bystrica, národné tímy Burkiny Faso, Pobrežia Slonoviny, Kamerunu, Beninu, Toga a Gabunu. Už v prvej etape sa ukázalo, že preteky budú režírovať predovšetkým Marokánci. V prvej skupine boli traja, a aj keď etapu vyhral Francúz Julien Schick, bolo jasné, že svoj žltý dres so svojím fr. tímom, ktorí bol najslabší z európskych dlho neudrží. Z našich najlepšie dopadol 19. Adrie Frijters a 29. Peter Košút. Hneď po prvej etape sme spali v bivakoch. V presne takých stanoch v akých spia pretekári Paríž-Dakar počas púštnych etáp. Prišli kamióny, rozložili stany, poľnú kuchyňu, nachystali večeru a lôžka pre konvoj. Veľkým zážitkom bola šou na pódiu, ktorá sa vždy konala o ôsmej večer v cieľovom meste. Hneď prvý deň sme sa jej zúčastnili. Pre pódiom sa zhromaždil dav miestnych obyvateľov, ktorí sa pri tejto príležitosti doslova zliezli z okolitých malých roztrúsených osád. Na pódiu boli rôzne súťaže o ceny, kultúrny program. Fred, keďže vedel ako to chodí, nám navrhol, aby sme vstúpili zozadu na pódium. Na pódiu boli prichystané stoličky pre VIP hostí, tak sme mohli sledovať predstavenie priamo na pódiu. Bol to veľký zážitok, ako chudobní ľudia prežívajú túto ojedinelú udalosť v malej dedinke. Noc bola krutá, 30 stupňov, moskytiéra nad hlavou v stane, veľa sme sa nevyspali, spotení a dehydrovaní ráno na raňajky.
Treba však uznať, že poľná kuchyňa bola fantastická. Perfektné a chutné raňajky, až nám to nešlo do hlavy, ako je to možné pripraviť v týchto provizórnych podmienkach v buši. Hneď po raňajkách zbalili stany, sprchy, záchody, kuchyňu behom chvíle, nestačili sme sa čudovať. To nás už čakala druhá etapa.
Slnko a teplo je veľkým limitujúcim faktorom predovšetkým pre Európanov. Kopce síce v Burkine nie sú, ale po rovine a hrubom asfalte sa preteká veľkou rýchlosťou, niektoré etapy sa šli rýchlosťou blížiacou sa priemeru 50 km/h, a aj celkový priemer etapáku bol vysoko nad štyridsať km/h. Druhá etapa bola 160km dlhá, a po náročnej noci v stane aj veľmi ťažká. No zhruba v polovici sa stalo to, čo nikto nečakal. Doslova tropická búrka, keď na ceste boli doslova potoky vody a pre dážď nebolo vidieť viac ako na päť metrov pred seba. Neustále sa striedali úniky, postupne sa skupiny dorážali, spájali a opäť rozdeľovali. Dážď nám trochu pomohol, neviem si predstaviť ísť 160km v tomto tempe v štyridsaťstupňovej horúčave. V závere po dobrom taktickom výkone boli v prvej skupine aj Košút, Palčák i Kuenecke. Stavili sme na jednu kartu, pomôcť v špurte Palčákovi. Jozef to nezvládol ideálne, ale jeho piate miesto bolo povzbudením. Zvíťazil Mouhcine Lahsaine z Maroka. Etapa bola veľkým sklamaním pre Belgičanov, ktorí takmer všetci prišli v skupine so stratou 12minút a prakticky stratili akékoľvek šance na celkové poradie, predovšetkým ich líder Lionel Syne. My sme mali stále v poradí Palčáka, Kueneckeho i Košúta.
Po etape nás čakal presun do hotela, spánok v klíme zabezpečil lepšiu regeneráciu ako predchádzajúca noc v stane. Tretia etapa z Orodary do Bobo Dioulaso mala len 128km. V závere sa šli okruhy po meste, kde sa odpútala vedúca skupina. V meste bolo neuveriteľne horúco, žalúdočné problémy mal Palčák, i nám ostatným sa šlo veľmi ťažko, boli sme radi, že sme v hlavnom poli. V prvej skupine sme mali Frijtersa. Ten šiel parádne. V záverečnom špurte do mierneho kopca si poradil so všetkými až na belgického špurtéra Syna a obsadil výborné druhé miesto. Všetci ostatní sme doputovali v hlavnom poli so stratou 4 minúty.
Dostali sme sa do druhého najväčšieho mesta Burkiny Faso Bobo-Dioulaso, kde sme spali v hoteli nasledujúce štyri noci. Mesto je síce veľké, no veľmi chudobné a je problém nájsť potraviny. Po dlhšom hľadaní sme našli jediný supermarket, podobný naším, kde mali všetko. Pôsobilo to popri pouličných obchodníkoch veľmi smiešne, strážil ho policajt so samopalom. Bol to obchod určený predovšetkým pre bielych a miestnu smotánku. Inak maličké obchodíky s autosúčiastkami, opravovne motocyklov, bicyklov, malé bufety s pivom a šiškami. Takto vyzerá veľkomesto. Neuveriteľná chudoba, ale aj lenivosť miestnych obyvateľov. Sú však v pohode, nikto sa nesťažuje, sú spokojní.
Štvrtá etapa so štartom v Bobo Dioulaso a cieľom v Banfore mala len 83km. Keďže bola krátka, cieľ bol relatívne skoro, okolo 11tej hodiny, keď ešte nie je až tak teplo. Všetci sa strážili a chystalo sa k hromadnému špurtu. To nastala chvíľa pre Fraňa. V záverečnej tlačenici si vybudoval výbornú pozíciu za Synom. Špurt sa začal skoro, Syne vyrazil po ľavej strane, Fraňo v jeho tesnom závese, keď to zbadal pretekár Burkiny idúci po pravej strane, ihneď hodil vlnu doľava s cieľom zaradiť sa za Syna a to takým štýlom, že nielenže doslova zostrelil Fraňa, ktorý šiel hneď na brzdy, ale aj seba tak, že vyletel z cesty a zvalil sa do prachu v garáte. Fraňo stratil rýchlosť, no ešte zabojoval. Syne s prehľadom zvíťazil, Fraňo skončil jedenásty. Opäť smola.
Podobný priebeh mala nasledujúca veľmi dlhá etapa z Bobo Dioulaso do Dedougou. 170km smerom na sever bolo veľmi náročných. Veľmi veľká horúčava mučila pretekárov. Opäť sa schyľovalo k hromadnému dojazdu. V závere atakoval Frijters, no pelotón ho v záverečnom kilometri dostihol. Jozef Palčák výborne prekľučkoval s Fraňom až takmer na špicu, kde trochu spanikáril a zaváhal, malé spomalenie sa už ale v takmer samom závere trestá a nás to stálo stupne víťazov. Zvíťazil opäť Lionel Syne, Fraňo skončil šiesty.
Ďalšia etapa bola kratšia, len 94km a celá sa odohrávala na hladkom asfalte, čo bolo výnimkou, a malo za následok, že v polovici etapy sa priemer vyšvihol na 48km/h. Takmer hneď po štarte za to „zobrali“ Marokánci, a pelotón na vetre rozdelili. V prvej skupine zostal len Jefte de Bruin a Košút. My sme sa snažili zo všetkých síl z pelotónu dostať ešte priebežne ôsmeho Palčáka, čo sa síce podarilo, no aj tak „nakúpil“ stratu vyše dvoch minút na prvú skupinu. V závere sa snažil presadiť Jefte, dosiahol ôsme miesto.
Po nociach strávených v chudobnom Bobo Dioulaso sme sa presunuli opäť do známeho hotela v Ouagadougou. Čakala nás etapa z Koudougou do Ziniare o dĺžke 128km. Pred cieľom odskočila päťčlenná skupina. V závere ju predovšetkým zásluhou Palčáka takmer pelotón dostihol, no dojazd proti vetru trochu miešal karty, a v nebezpečnom dojazde sme sa veľmi nepresadili. Frijters skončil 15., Fraňo 22. a de Bruin 23.
V ôsmej etape zavelil do útoku Palčák. Bol veľmi aktívny od začiatku a bol takmer v každej odídenej skupine. Už to vyzeralo, že únik skupiny, v ktorej bol opäť Palčák vydrží až do cieľa, no belgický tím bol proti a strojovou jazdou dostihol únik. To už sa blížilo k záveru, a na špici sa sformovala 13členná skupina, kde sme nemali nikoho. Celkovo ôsmy Košút mal výrazné črevné problémy, teda úloha dostihnúť skupinu zostala najmä na bedrách Fraňa a Kueneckeho, aj napriek obrovskej snahe sa podarilo len znížiť náskok. V cieli v špurte pelotónu obsadil Frijters 17 miesto, v celkovom poradí sa líder Košút prepadol o jedno miesto. Palčák bol dvanásty, Frijters pätnásty. Po etape nás čakal druhý nočný pobyt v bivaku. Tentokrát sme spali pod stromami. Ťažko to znášal najmä Košút, ktorého stále trápili pretrvávajúce črevné problémy. No Palčák sa z toho už dostal, a po nevydarenom úniku bol odhodlaný ešte zabojovať o etapové víťazstvo. Opäť sme sa zúčastnili úvodu nočnej šou na pódiu, tak či onak, veľmi skoro sa v bivaku zaspať nedá. Najviac nás pobavil mechanik Pobrežia Slonoviny, ktorý sa rozhodol rozoberať shimano radiacu páku pod lampičkou 40watov večer v bivaku. Jeho odhodlanie rozložiť páku do strunky a opäť ju zložiť takmer potme v piesku nás doslova šokovalo. Ráno nám tvrdil, že sa mu to podarilo.
Predposledná etapa bola veľmi nebezpečná a dôležitá pre celkové poradie. Silný bočný vietor rozhodol o všetkom hneď po štarte. Belgičania zavelili ihneď po štarte k útoku. Košút, ako náš celkový líder sa snažil došpurtovať na prednú pozíciu, keď v päťdesiatke doslova vpálil do pretekára z Pobrežia Slonoviny, ktorý sa na ceste zbieral po páde. Černoch padol ako podťatý, z jeho kolenom to nevyzeralo dobre. Košút sa rýchlo pozbieral, Fred okamžite menil koleso, a keď chcel Peter rýchlo nasadnúť na bicykel a pokračovať, zistil, že mu chýba palec na ruke. Z rukavice skrátka netrčalo nič. Hrozne sa zľakol, po chvíli zistil, že ho má vykĺbený, doslova vrazený dovnútra ruky. To už nabehol doktor zo sanitky, ktorý roztrhol rukavicu, a tvrdým spôsobom mu palec doslova vytiahol z ruky. Potom našiel halúzku, o ktorú palec obväzom zafixoval a maróda odviezol do nemocnice. V tom momente sme prišli o celkovo deviateho pretekára celkového poradia. No v prvej skupine si dobre počínal Frijters aj Palčák. V závere skúšal Palčák viackrát atakovať, bojoval o etapové víťazstvo. Vždy ho však dostihli predovšetkým Belgičania. V záverečnom špurte zvíťazil opäť Syne, Frijters skončil šiesty a Palčák ôsmy. Štastím v neštastí bolo, že Košútovi len potvrdili vykĺbenie palca, žiadna zlomenina. No všetko jedno mu nebolo, keď navštívil miestnu nemocnicu. Doktori, ktorí práve operovali, po jeho príchode pohádzali krvavé rukavice na hrdzavý vozík, a hor sa na Košúta. Po malej meditácii a rontgene sa zhodli, že zlomenina tam nie je. Rontgen bol asi jediný elektrický prístroj nemocnice. Ľudia ležali v izbách po zemi. Po zasádrovaní Košútovej ruky sa doktori pomaly a veselo vrátili k naprávaniu dolámaného krvavého pacienta, ktorý ich tam očividne vo veľkých mukách čakal. Toto je naozaj typické pre Afriku. Nech pacient trpí akokoľvek, snaží sa veľmi nedávať najavo svoje utrpenie a keby to aj nerobil, tak či onak by mu to nebolo nič platné. V nemocniciach to vyzerá ako v autoopravovni, doktori s humorom doslova opravujú polomŕtvych ľudí bez narkózy. Niečo nepredstaviteľné pre zhýčkaného Európana.
Posledná etapa mala rovnaký priebeh. Maroko s Belgičanmi sa rozhodli, že na záverečné okruhy mestom Ouagadougou dorazí len malá skupina. Na vetre roztočili taký terezín, že vpredu zostalo len 22 ľudí. Tentokrát sme mali vpredu Frijtersa, de Bruina a Fraňa.
Po príchode do mesta sa prechádzalo trhoviskom tesne pred nájazdom na záverečný okruh, ktorý viedol širokým bulvárom hlavného mesta, keď záverečné okruhy mestom vysielala miestna televízia v priamom prenose. Ovce na kraji cesty vyplašili Sawadoga, ten „hodil vlnu“ doľava a doslova zostrelil Fraňa k zemi. Na hrubom asfalte si Fraňo zodral ruku, koleno a holennú časť doslova po kosť. Rany ako svet. V závere sa snažil opäť Frijters, obsadil štvrté miesto v etape. Fraňa čakalo zošívanie miestnym doktorom-opravárom na izbe a večerná zimnica z rozsiahlych zranení. Rozšíril tak rady invalidov. V celkovom poradí skončil Palčák desiaty a Frijters jedenásty.
Po pretekoch nás čakala pekný záverečný ceremoniál na pódiu za účasti ministra i ostatných politických špičiek. Za zmienku stojí aj návšteva francúzskej ambasády, kde nás honosne s občerstvením privítal ambasádor vo svojich záhradách. Veľký kontrast voči chudobným uliciam, keď na ambasáde bez problémov veľkými klimatizáciami klimatizovali vonkajšiu záhradu, aby na diplomatov fúkal príjemný studený vzduch. Aj takéto kontrasty ponúka Afrika. Rovnako v samom centre malá reštaurácia, kde sa zhromažďujú francúzski podnikatelia, kde často parkujú špičkové drahé autá a o kilometer ďalej už vidíte len chatrče so strechou z vlnitého plechu. Celkovo môžeme konštatovať, že preteky to boli veľmi pekné, no veľmi smolné, pre nás doslova podľa Murphyho zákonov. Aby toho nebolo dosť ešte pri spätnom lete nenaložili naše bicykle pri prekládke v Casablanke, takže sme strávili ďalších šesť hodín čakaním na nasledujúce lietadlo v Miláne.
Tu si môžete pozrieť pravidelný magazín z TV5, zaujímavá je najmä prvá časť deviatej etapy a to minúta 5:18, kde si "Bujo"napráva vykĺbený palec.
Zostrih 1.etapy - 1 časť, 2 časť
Zostrih 4.etapy - 1 časť, 2 časť
Zostrih 5.etapy - 1 časť, 2 časť
Zostrih 6.etapy - 1 časť, 2 časť
Zostrih 7.etapy - 1 časť, 2 časť
Zostrih 8.etapy - 1 časť, 2 časť
Zostrih 9.etapy - 1 časť, 2 časť
Zostrih 10.etapy- nekompletný
