Okolo Slovenska súhrn

Na štart 56. ročníka pretekov Okolo Slovenska sa postavilo 118 cyklistov z dvadsiatich tímov. Medzi nimi aj pretekári CK BB.

Na štarte nechýbali avizované exProtour hviezdy David Rebellin či Angelo Furlan, no nakoniec v tíme Christina Watches nepostavili Stefana Schumachera, no ešte jagavejšiu hviezdu, "takmer" víťaza pretekov Tour de France, ktorý bol z oných pamätných pretekov odvolaný Rabobankom pre klamanie o pobyte a pre podozrenie z dopingu z priebežného prvého miesta, Michaela Rasmussena. Dážď a teploty okolo trinásť stupňov privítali pretekárov na štarte v Liptovskom Mikuláši. Ihneď po štarte sa začalo pretekať zostra. Prispela k tomu aj neskutočne rozbitá cesta, úsek pred obcou Dúbrava pripomínal tankodrom, obrovské diery na ceste boli zasypané len pieskom. Počas úvodných kilometrov bolo dvadsať defektov a na zemi ležali desiatky vypadnutých fľašiek z košíkov. Na nebezpečnom úseku mal aj vážny pád Mahďar, ktorý skončil v nemocnici. V technických a úzkych kľukatých uličkách sa podarilo poodskočiť trojici Kováč (Dukla), Prishpetnyy (Itera Katusha) a Rossi (Meridiana Kamen). Trojica sa veľmi rýchlo vybudovala veľký náskok. Počas druhého kola na horskej prémii mal defekt aj Roman Zrelica, no pelotón šiel v tom momente "len" štyridsiatkou, takže sa mu podarilo veľmi rýchlo vrátiť späť. Dobrou prácou Meridiany, ktorá šla na špici takmer polovicu pretekov uspávacie tempo, sa trojici podarilo zvýšiť náskok až na 9 minút. Vtedy sa začalo naozaj pretekať. Na stom kilometri sa najmä zásluhou pretekárov Christina Watches začalo tempo zrýchľovať. Počas rozbitého "tankového" úseku sa pole viackrát natiahlo, roztrhlo a znovu zišlo. V poslednom stúpaní na Potok sa dvojici Rossi, Prishpetnyy podarilo zbaviť Kováča, ktorý dovtedy vždy vyhral rýchlostnú prémiu na páske a zdal sa im v dojazde nebezpečný a do cieľa prišli osamotene. V závere mal viac síl Talian, keď časom 3:47:06 v priemer 41,8 km/h zvíťazil. Bojujúci Kováč obsadil tretie miesto so stratou 3:39. Pelotón sa vrútil do ulíc Liptovského Mikuláša so stratou 5 minút. V náročnom kľukatom dojazde, ktorému predchádzalo takmer desať ostrých pravých zákrut, si dobre počínal Lukáš Bátora, ktorý 14.miestom v pelotóne obsadil 17. miesto, ešte finančne hodnotené umiestnenie. Preteky nedokončila trojica cyklistov, Ukrajinec Kondrut a Mahďar skončili v nemocnici, preteky nedokončil aj Furlan z Christina Watches.

"Keď som sa vytrápil až do cieľa v hlavnej skupine, chcel som dosiahnuť v dojazde čo najlepší výsledok a tlačil som sa dopredu. Bolo dobré, že už boli cesty obschnuté, lebo pri prejazde prvých kôl to bolo na mokre veľmi nebezpečné. Napriek tomu bol dojazd veľmi rýchly, nebezpečný a chaotický. Tlačenica bola veľká, no ostré zákruty pred cieľom pole natiahli," povedal v cieli Lukáš.

Druhá etapa bola označená ako kráľovská so štyrmi horskými prémiami, prejazdom Vysokých Tatier a cieľom v 10km kopci na Čiernom Váhu. Po štarte sa pole poriadne natiahlo hlavne na Važci, čo sa stalo osudné Fraňovi, no pelotón vydržal pokope až pod Štrbské Pleso, keď zaútočil Viglaský. No tým len rozdúchal osie hniezdo a skupinky sa dorážali až do Liptovského Hrádku. V stúpaní na Čierny Váh mal najviac síl David Rebellin, ktorý zvíťazil s prehľadom. Najlepšie si z pretekárov CK BB počínal Martin Haring na 47. mieste so stratou 2:49 min. "Šlo sa mi celkom dobre, no keď sa to nakoplo od spodku záverečného stúpania, tak som zistil, že na prvú dvadsiatku to stačiť nebude. Veľmi som chcel "zarezať" Rassmusena, chvíľu sa tam predo mnou motal, no nakoniec bol o minútu rýchlejší," skonštatoval Martin v cieli.

Totálne na hranici možností šiel Martin Fraňo, ktorý prakticky takmer celú etapu sám a bojoval len s limitom. "Prežil som strašný deň. Mal som problémy už na Važci, od štartu sa šli neskutočné bomby, a keď som odletel vo Východnej, prakticky celú etapu som šiel časovku totál hranu, aby som stihol časový limit. Za mnou si bafkal zberák, polícia, záverečné stúpanie po tejto mordovačke bolo totálnym očistcom. Nie som vrchár ani zďaleka, no toto bola skúška ohňom. Uvidím, či sa dožijem rovinatejších etáp po tomto masakri," zhodnotil jazdiaci manažér priebeh etapy.

Tretia etapa merala 185km so štartom v Liptovskom Hrádku a cieľom vo Veľkom Krtíši. Od štartu sa šlo opäť veľmi rýchlo. Už na spodnej časti mal problémy s defektom Rebellin, no sprievodné auto ho dotiahlo až do prvej skupiny aj za cenu pokút. Defekty, či problémy v stúpaní sa nevyhli viacerým pretekárom, pole bolo na Čertovici nadelené a natiahnuté. Po prejazde Breznom sa situácia ukľudnila, no posledné skupinky vytvorili malé grupetto s Fraňom, či Zrelicom. Vpredu tuho bojoval v kopcoch Debnár, či Bátora, no udržali sa v pelotóne až do záverečných stúpaní pred Veľkým Krtíšom. Tam peklo rozpútané v kopčekoch prežili Haring s Bátorom. Pred cieľom mal práve Lukáš fantastickú pozíciu, 200 metrov pred cieľom vletel do cieľovej rovinky na desiatom mieste, no v stúpaní sa zlomil, teda najlepšie obstál Haring na 37.mieste. "Etapa bola veľmi ťažká. Čertovica bola ukrutná, na Lom nad Rimavicou to už bolo lepšie. Veľmi som trpel aj v stúpaní na Kokavu. Keď som tie kopce prežil, veril som si v závere, bojoval som, no strmý kopec na posledných dvesto metrov ma totálne zlomil, to som nečakal, že ešte aj tam bude taká stojka. Škoda, zajtra je už etapa po rovine, čo mi bude vyhovovať viac," zhodnotil deň Lukáš.

Štvrtá etapa bola náročná svojou dĺžkou, na pretekárov čakalo 231 km z Dudiniec do Bratislavy. Preteky sa začali opäť veľmi rýchlou prvou hodinou, keď priemer vystúpil na 47 km/h, Po tom, čo poodskočila štvorica s tromi slovenskými pretekármi Jurčom, Bronišom a Polievkom, sa tempo ukľudnilo. Na špici pracovali pretekári Meridiana Kamen, obhajujúci žltý dres. Pelotón zhruba v priemere 40 km/h preputoval ultra dlhú etapu. V závere však silné tímy zmobilizovali svoje sily a posledných zhruba päťdesiat kilometrov absolvovali za hodinu jazdy a záverečnou stíhačkou dostihli uprchlíkov dva kilometre pred cieľom. Približne kilometer pred cieľom mal nepríjemný pád Miro Debnár, ktorý zachytil na moste označenia cestárov o zúžení cesty a saltami letel päť metrov vo vzduchu, našťastie sa mu nič okrem narazenín nestalo. V závere sa vpredu tlačili dvaja špurtéri Bátora s Fraňom a práve skvelo jazdiaci Bátora obsadil výborné 15.miesto, keď sa pred neho dostali len zo Slovákov výborne idúci Kováč (2.), Sagan (6.) a Kolář (12.).

"Som nízky, takže som nevidel spoza pretekára idúceho predo mnou, pelotón sa rútil šesťdesiatkou do cieľa. On sa náhle uhol a už som pocítil značenie cestárov na svojom tele, hneď som letel do vzduchu ako strýko Fedor, skoro som spadol z mosta do Dunaja. Naozaj je zázrak, že sa mi v podstate nič nestalo.", zhodnotil nepríjemný pád Miro.

"Dojazd bol veľmi rýchly, dosť ma prekvapili tri ostré 90 stupňové zákruty na posledných päťsto metrov. Poslednú zákrutu pred Národným divadlom som šiel celú na šmyku. Nebolo to moc o rýchlosti, skôr taký kamikadze dojazd. Mne to celkom vyhovuje, 15.miesto je pre mňa, amatérskeho cyklistu, výborné. Chcel som dosiahnuť na prvú desiatku, no v tejto konkurencii je to veľmi ťažké," povedal v cieli Lukáš.

"Tlačil som sa dopredu, po mordovačkách v kopcoch prišla konečne chvíľa pre čistokrvných špurtérov. Nevšimol som si označenie kilometer pred cieľom, bolo to v miestach, kde Miro padol, bol tam hrozný buchot. Záver bol surový na lakte, v podstate kto vošiel prvý do zákruty aj vyhral. Stlačil som brzdu, a to je už v tej obrovskej rýchlosti koniec. Škoda, držal som si dlho pozíciu za Marošom Kováčom, ktorý bol nakoniec druhý. Zľakol som sa, zabrzdil, a to je koniec, už som len došoféroval v štvrtej desiatke. Trochu taktická chyba, nemali sme dokonale naštudovaný záver ako napr. Dukla, doplatili sme na to s Lukášom, no možno sme ani nečakali, že sa vôbec do špurtu prvej skupiny dostaneme. Asi už aj starnem a viac sa bojím," zhodnotil dojazd Martin Fraňo.

Posledná etapa sa začala veľmi ostro. Odštartoval ju prezident Ivan Gašparovič, no pretekárov čakala prvá rýchlostná prémia už na 1,5 km na moste Apollo. Bojovalo sa o body do šprintérskej súťaže, takže sa to nakoplo ako na formuliach. Priemer počas prvej hodiny vystúpil na úctyhodných 53 km/h. Po prejazde Gabčíkovom sa tempo upokojilo, pretože sa vpredu ocitla dvojica, no postupne bola dostihnutá a začal sa tuhý boj o posledné etapové víťazstvo. Veľkou chybou organizátora sa stalo, že kilometer pred cieľom bol postavený v skutočnosti dva kilometre pred cieľom a cyklisti najprv špurtovali na pásku, ktorá bola len označením prémie z predchádzajúceho dňa. Potom, ako si to všimli, začali špurtovať opäť na regulérny cieľ. "Došpurtovali sme, takmer všetci si zhodili na ľahší prevod, ja som si zložil computer, keď zrazu niekto začal špurtovať znova a začala ďalšia naháňačka. Vinou zlého označenia mnohí prišli o dobré umiestnenie, ďalším to zase pomohlo. Škoda, že my sme na to doplatili. No aj takéto veci sa stávajú na veľkých pretekoch," zhodnotil neštandardnú chybu Lukáš.

Kompletné reportáže z pretekov a aj výsledky si môžete pozrieť tu.

Fotogaléria zo stúpania na Čierny Váh Vlada Košiho.

"Bolo to moje prvé Okolo Slovenska. Profily tratí, dlhé kopce a dlhé etapy boli veľmi náročné. Môžem povedať, že som mal naozaj skvelú formu, no v porovnaní s týmito profíkmi je to neustály boj o život. 15. miesto v etape je v týchto podmienkach zázrakom. Verím, že práve účasť na podobných pretekoch nás posunie dopredu. Čaká nás ešte náročný program v pokračujúcej sezóne," zhodnotil preteky Lukáš.

"Aj pre mńa to boli prvé Okolo Slovenska. Na domácich podujatiach nemám v kopcoch žiadne problémy. Som druhý v Slovenskom pohári mužov, no keď vidím, ako jazdia v kopcoch profíci Rebellin a spol., tak to je niečo neskutočné. V podstate ja, čo sa pasujem za vrchára, nastupujem v kopci s malou dušičkou a idem ako sviňa na porážku a čaká, čo sa bude diať. Som veľmi rád, že som preteky dokončil aj po hroznom páde v Bratislave," zhodnotil preteky Miro.

"Po dvoch rokoch pauzy som nastúpil na Okolo Slovenska opäť. V kopci sa mi šlo relatívne dobre, v rýchlych dojazdoch som sa vytrápil. V našich podmienkach je 40. miesto skvelé, veď len 8.miest predo mnou skončil líder Christina Watches Michael Rasmussen. Verím, že takto náročné preteky mi pomohli v príprave na Majstrovstvá Slovenska v cross country," zhodnotil svoj štart Martin Haring.

"Je to môj tretí štart na Okolo Slovenska a po prvý raz som ho dokončil. Ďalší "čierny" dres do zbierky. Musím povedať a potvrdí to takmer každý, že Okolo Slovenska sú jedny z najlepšie obsadených UCI 2.2 pretekov a jedny z najťažších v Európe vôbec. Nie je to žiadna prechádzka a naozaj sa ľahšie dovezú UCI body zo zahraničia, ako získajú doma. O tom, že sila dobrých kontinentálnych tímov je obrovská svedčí aj to, že sa Protour, či exProtour hviezdy Rasmussen (32. miesto), Jurčo (28. miesto), Juro Sagan (18. miesto), či Rebellin nepresadzovali nijako radikálne. Dá sa povedať, že keď odrátame top 15 svetových cyklistov typu Boonena, Cancellaru, či Peťa Sagana, to ostatné v Protour je plne porovnateľné s tými najlepšími "kontinentálnymi" cyklistami, čo Okolo Slovenska len potvrdilo. Šlo sa naozaj rýchlo, len pre porovnanie sa ide Čertovica zhruba na 400-450 watov celá, miestami sa to zvyšuje na 600-800watov, čo je naozaj dosť pri 10 km kopci, rovnako v dojazdoch sa ide takmer celá hodina pred cieľom na priemer 350 watov, v dojazdoch na 1700-1800 watov. Cyklistika vo svete sa neskutočne zrýchľuje, 54/11 je bežný prevod a na rovinách najčastejšie používaný počas etapy. Do prvej desiatky v etapách sa dokázali vtesnať aj veľmi profesionálne zabezpečení Marokánci, keď najlepší z nich Jelloul skončil napr. pred Rasmussenom, na ktorého doslova a dopísmena celý tím makal celý deň. V týchto podmienkach je doslova zázrakom, že jediné dva amatérske tímy na štarte Inter a CK BB dokázali dokončiť preteky v plnom obsadení, so všetkými jazdcami a dokázali sa umiestniť do dvadsať v etapách. Určite to pretekárov posunie niekde ďalej, aj keď stále limitujúcim faktorom zostáva nedostatok času na tréning, či preteky. Takmer každý už má vyčerpanú dovolenku vo svojich zamestnaniach, už sa to rieši cez rôzne neplatené voľná a podobne. Etapy na Okolo Slovenska trvajú viac ako päť hodín, je to náročný šport a popri 8hodinových úväzkoch je veľmi ťažko posúvať hranice, nejde to donekonečna. Napriek tomu, že sme jediní neprofíci, boli sme schopní takmer celú Tour v súťaži tímov poraziť aj ďalšie dva, tri profesionálne tímy. Všetko rastie pomaličky, ja verím, že sa nám postupne v Banskej Bystrici podarí zabezpečiť aj malé profesionálne prostredie aspoň s minimálnymi mzdami, aby sme mohli zase posunúť level o čosi vyššie a priblížiť sa napr. Dukle, lebo momentálne je toto asi maximom, čo sa dá v takomto fungovaní dosiahnuť. Bátora, ale aj ostatní sa stále zlepšujú, snažia sa, motivuje ich to k ďalšej práci, obetujú cyklistike všetok svoj voľný čas, či peniaze. Naozaj si zaslúžia absolutórium, ich výkony vysoko prekračujú podmienky, v ktorých sa pripravujú. Veľmi nám pomohlo kvalitné materiálne zabezpečenie, posúva to tím dopredu, verím, že sa nám podarí nájsť aj silného finančného sponzora, aby sa chlapci mohli viac venovať tréningu, ako svojej práci," zhodnotil Martin Frańo.

"Veľmi som sa bál druhej a tretej etapy. Kopce som dobre poznal, bojoval som zuby nechty aj vlani. Veľmi som chcel Okolo Slovenska dokončiť a tieto dve etapy nie sú podľa môjho gusta. Veľkým strašiakom bolo pre mňa aj to, že ak by som niektorú z prvých etáp nedokončil, musel by som nastúpiť ešte večer do nočnej smeny v práci. Radšej bojujem zuby nechty, ako celú noc v práci makať. Bola to dovolenka ako má byť. Zmasakrovaný som neskutočne, no psychicky veľmi zrelaxovaný. Atmosféra bola výborná, etapáky majú svoje čaro," povedal v cieli Roman.