Denník z Fr. Guyany 7
Pretekárov čakala kráľovská 120km dlhá etapa z Cayenne do Reginy smerom k Brazílii. V sekcii kalendár pretekov 2009 sú už pridané kompletné výsledky, čoskoro pribudne fotogaléria.
Keďže som vedel, že v kopcoch, ktoré začínajú v polovici dlho nevydržím, tak som sa rozhodol byť aktívny hneď od štartu, už aj preto, že etapu snímala live televízia RFO, a trochu publicity pre náš tím neuškodí. Dnes ráno v novinách je na prvej strane uverejnená veľká farebná fotka dojazdu zo včera, kde je ma vidno skoro viac ako víťaza, čo tiež trochu poteší, rovnako zvýšený záujem novinárov o náš tím. Po viacerých neúspešných atakoch po štarte to konečne vyšlo, no vo dvojici s Nemcom Rammlerom. Nie je to bohviečo, lebo on ako druhý z časovky je dosť nebezpečný a pelotón ide rýchlo po nás. No Rammler ako dobrý časovkár nastoluje tempo zhruba na päťdesiatku, s čím mám v miernom protivetre trochu problém. Čaká nás rýchlostná prémia na 12km, kde nechávam Rammlera prejsť ako prvého, predsa ide o dosť lepšie a nepríde mi fair ho surovo ošpurtovať. Na rýchlostnej prémii získavam tri body. Potom nás pelotón dostihne a až po prvé kopce sa ide kľudne aj keď dosť ostro, aby sa nikto nepokúšal o únik. Prechádzame vojenskou kontrolou za hranicou civilizácie, a už len nová cesta uprostred džungle a kopce. Prvý dlhší 3km kopec a pelotón je rozbitý na sto skupín. Na vrchu druhého dlhého kopca sa pozriem za seba a vidím, že za mnou sa formuje zhruba 30členná skupina "špurtérov" a ostatných kotolníkov. Tak si z tej strednej pekne vystúpim a počkám ich. Do cieľa je ešte veľa stúpaní, no už len krátkych o to strmších. V skupine je včerajší víťaz Marc Joseph, a má tam svojich ľudí, ktorí mu ťahajú tempo, takže super. Do cieľa sa len veziem, nemusím nič robiť, o tempo sa stará Velo Club Guyanais, a v kopcoch nejdú veľmi rýchlo, takže idem v pohode, pozorujem okolie a prírodu.Čakajú nás ešte náročné dni a hlavne etapy, ktoré mi budú vyhovovať podstatne viac, taže šetrím sily, v celkovom poradí som aj tak vzadu. Cesta je posiata podpálenými autami, ktorých vraky trčia z džungle ako pozostatok lúpežných prepadnutí Brazílčanmi. Je tu veľmi nebezpečné sa pohybovať sám, aj preto tu ide z každou skupinou policajný dozor. No po najväčších kopcoch sa skupiny postupne pospájajú. V predu ide 29ľudí, víťazí Francúz, Daniel Korevaar bol 24. Za nimi dorazí druhá skupina so žltým Leusenom so stratou 12minút a naše 30členné grupetto so stratou 21 minút. Samozrejme Leussen stráca žltý dres a na čelo sa dostáva Martial Gene z Guadeloupu. Mne zisk nejakých bodov na rýchlostnej prémii zabezpečuje 3.miesto v kombinovanej súťaži celkového poradia, prémií a cieľových dojazdov. Obedujeme v džungli v malej dedinke Regina, ktorá má 130 obyvateľov. Je tu malé vojenské strategické letisko a inak nič. Dozvedám sa, že mnoho indiánskych kmeňov žije v pralese, no nikto presne nevie koľko ich tam je, no nikoho to až tak nezaujíma. Táto cesta na Brazíliu je bohom zabudnutá krajina. Keď sa vraciame späť autobusom, zastavujeme na malú cikpauzu pri rieke. V rieke sa kúpu indiánske deti, no ako konám svoju potrebu, zazriem v rieke krokodíla. Všetci cyklisti naňho ukazujú a kričia na deti, no deti sa veselo ďalej kúpu a smejú. Najprv si myslíme, že nerozumejú, no keď odpovedajú, že ca-va a spokojne kývajú, tak im zakývame a necháme ich tak a pokračujeme v ceste. Asi vedia, čo robia. Naozaj je to tu riadna divočina. Doteraz bola vždy etapa z Reginy až na hranicu s Brazíliou, kde sa to začína trochu zaľudňovať, no tento stred novej higway je úplne pustý. Z času na čas nám zakýva niekto z džungle, no to je všetko. Zajtra nás čaká poobede etapa z Montsinery do "raketového vesmírneho strediska" Kourou. Je tam aj more, a žije tam veľa ľudí, najmä bielych, pretože je tam veľká centrála francúzskych légií. Inak Francúzi Sarthe Joulais majú pekne spracovanú web stránku, kde aktualizujú aj výsledky aj nejaké videá z pretekov, ktoré sťahujú prevažne s RFO stránky na www.ac-vallee-sarthe.com
